BELUŠA. Počas chovateľskej prehliadky poľovníkov nie je v centre obce takmer kde zaparkovať. Záujem je veľký. Možnosť pozrieť si desiatky trofejí, zadovážiť poľovnícke pomôcky či oblečenie a vypočuť si najšikovnejších vábičov jelenej zveri využili podľa odhadu organizátorov dve tisícky návštevníkov.
Odolal chorobám, vetrom aj kolektivizácii. Staré sú vzácne Čítajte Pre obec je to česť i reklama
Najväčšia obec púchovského okresu nie je v organizovaní veľkých podujatí s regionálnou pôsobnosťou žiadnym nováčikom. Roky organizuje veľkú jesennú výstavu drobnochovateľov.
Rovnakému záujmu sa teší aj prehliadka poľovníckych trofejí. Starosta Beluše Ján Prekop, sám poľovník, si množstvo aj úroveň trofejí pochvaľoval. „Som veľmi rád, že sa výstava vrátila späť do Beluše, sme tu veľmi spriaznení s poľovníctvom,“ povedal. Pre obec je organizovanie podobných podujatí spôsobom, ako oživiť spoločenský život, cestovný ruch a tiež vítanou reklamou.“
Letnú turistickú sezónu v Bojniciach otvoria sprievodom i ohňovou šou Čítajte Vytŕčať sa nevypláca
Chovateľská prehliadka všetkých trofejí, ktoré sa ulovili v uplynulej poľovníckej sezóne, zaberie celú halu pri miestnom kultúrnom dome. Prázdne miesto na výstavných paneloch nenájdete. Zjavne aj pri zveri platí, že vytŕčať z radu sa nevypláca.
„Sú tam tie najnegatívnejšie jedince, ktoré vyraďujeme v rámci prirodzeného výberu, a naopak tie najpozitívnejšie, ktoré sú cieľom chovu a dorástli do rekordnej trofeje,“ povedal podpredseda regio-nálnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu Tibor Prekop. Pochvaľuje si sezónu a hodnotí ju ako úspešnú. Trofejí bolo dosť. V púchovskom okrese boli hodnotnejšie, v považskobystrickom ich bolo viac. „Zrejme to v budúcej sezóne klesne. Zver je premnožená a keď sa opäť dá do prirodzeného stavu, aj trofejí bude menej,“ povedal.
Kým čierna, srnčia i vysoká zver je tu vo veľkom počte, niektoré druhy zveri z revírov úplne zmizli. Chýbajú napríklad jarabice. Posledný kŕdeľ tu pobehoval pred dvadsiatimi piatimi rokmi. „Umelo odchovaná jarabica sa v prírode síce adaptuje, ale už sa nedokáže sama reprodukovať,“ povedal Prekop. Hovorí, že v susednom Poľsku úspešne chovajú a do prírody vysádzajú vzácneho hlucháňa. Ten podľa Prekopa z regiónu zmizol pre dobrými päťdesiatimi rokmi
Z obchodu potravín v Udiči ukradli bankomat Čítajte List trávy a cylinder z petrolejky
Atrakciou poľovníckeho podujatia je Memoriál Ladislava Penciaka, súťaž vo vábení jeleňov. „To je umenie, človek až oči otvára, čo uši počujú,“ hovorí pán Húževka zo Záriečia.
Prvou disciplínou je hľadajúci jeleň. Súťažiaci si môže vybrať, či napodobní mladého alebo starého. Viac toho ale odznie pri druhej disciplíne, jeleň pri jeleniciach. Treťou je súboj dvoch rovnako starých jeleňov v podaní dvoch vábičov.
Súťažiaci majú chvíľu na roztrúbenie, porota ide za plentu, aby hodnotila len podľa počutia.
Poľovník bez hudobného sluchu nemá šancu. Jemné odtiene zvukov jelenej ruje musí mať dobre napočúvané. „Starí poľovníci vám povedia, že nie je lepšia škola ako pochôdzka po revíri počas ruje,“ hovorí Ivan Bútora z Prečína. Dobrí vábiči sa cenia, sprevádzajú na poľovačkách kolegov. Vábia srnce, diviaky, líšky aj kačice. Najexotickejší zážitok pri vábení mal vraj neďaleko Olomouca, kde vábil japonského jeleňa – siku. „Vydáva zvuk, ako keď vŕzgajú staré dvere.“
Zachránili psa, ktorý bol priviazaný o strom v lese. Teraz hľadajú páchateľa Čítajte Príde reč aj na vábničky. Naši otcovia vábničky vyrábali z volských rohov. Majetnejší si zadovážili morskú mušľu.
„Na vábenie srnca im stačil aj čerstvý zelený list trávy napnutý medzi palce,“ povedal Prekop. Dnes je veľa renomovaných výrobcovia vábničiek, ale poľovníci dokážu napodobniť hlas jeleňa aj na kuse plastovej trúbky. „Na vábenie jeleňa je výborný obyčajný cylinder z klasickej petrolejovej lampy,“ dodal Prekop.
Súťaž začala. Sálou sa ozývajú jelene v ruji. Pred domom kultúry hlúčiky mužov v zelenom preberajú svoje zážitky z lesa. Do výstavnej haly prúdia celé rodiny. V centre Beluše je hlava na hlave. Poľovníci majú svoj deň.
