PÚCHOV. Rôzne kultúry, jedna Európa, pod týmto názvom sa skrýva stredoškolský projekt zastrešený systémom výmenných študentských pobytov – Erasmus plus. Študenti z Talianska, Španielska, Grécka, Lotyšska a Slovenska hľadali na Slovensku spoločné historické míľniky a zároveň spoznávali osobitosti jednotlivých národných kultúr.
Necelú päťdesiatku rovesníkov zo zahraničia hostili študenti púchovského gymnázia. Zaviedli ich na Devín, do Trenčína, navštívili Strečno i predstavenie Antigony v Slovenskom národnom divadle. Sami si grécku tragédiu na konci pobytu zahrali v šiestich jazykoch.
Gymnázium v Púchove stále žije ekológiou Čítajte Päť krajín za dva roky
Prvé stretnutie piatich krajín bolo pred mesiacom v Lotyšsku. Púchovskí gymnazisti boli v spolupráci so štvoricou partnerov vtedy ešte nováčikmi.
„Dôsledne sme sa pripravili na prezentáciu krajiny a aj nám potom stúplo sebavedomie, lebo naši študenti mali úspech, patrili medzi najšikovnejších,“ povedala učiteľka gymnázia a jedna zo slovenských koordinátoriek projektu Jarmila Cvachová.
Stretnutie prebehne v každej zo zúčastnených krajín. Slovensko bolo druhé v poradí. Španielski lídri projektu hľadali pôvodne partnera aj v Česku.
„Pre nás je zaujímavé spolupracovať s inými kultúrami, dozvedieť sa niečo nové o krajinách bývalého východného bloku. O tom, ako sa vyrovnali so zmenami,“ povedal pedagóg Francisco Javier Caballer Cebolla zo Španielska. V Púchove projekt pokračoval hľadaním spoločných koreňov v histórii, kultúre, v jazyku či viere.
Hostia mali možnosť vidieť slovenské historické miesta, slovenskú školu, prírodu, náš folklór a v rodinách, kde boli ubytovaní ochutnať pravú slovenskú gastronómiu. Bryndzové halušky bodovali u všetkých.
Bonusom bola prednáška Holanďana Benjamina Bossaerta, ktorý roky pôsobí na Slovensku, o zmenách, ktoré priniesla balkánska kríza v deväťdesiatych rokoch. Fakt, že Holanďan rozprával o vyvraždení moslimov na Balkáne, kde za situáciu zodpovedal práve holandský batalión, je dôkazom mnohých rovín a súvislostí, ktoré žiaci počas projektu mali možnosť vidieť a doslova zažiť.
„Aj to je cieľ projektu, aby sa ľudia nedelili na východ a západ a aby sa tieto rozdiely odstránili, samozrejme, pri zachovaní národnej identity,“ povedal Holanďan.
Svojich žiakov učila milovať knihy, knihu svojho obľúbenca ukradla zo školy Čítajte Ciele
Domáci gymnazisti sa zdokonaľovali aj v organizačných schopnostiach. Dvojice tím- lídrov sa starali o skupinky zahraničných turistov, organizovali dianie. „Bola to zaujímavá skúsenosť, ako riešiť krízové situácie. Ťažký , zábavný a poučný týždeň,“ povedal jeden z tímlídrov, gymnazista Filip Krištof. Učiteľka z Lotyšska si cenila, že študenti mali možnosť na vlastné oči vidieť kus histórie neznámej krajiny a naučiť sa niečo o jej dejinách s prepojením na etiku.
„Máme tu najmladších, štrnásťročných študentov, pre nich je to prvý podobný zážitok,“ povedala Iveta Balode.
Názornosť zážitkového učenia sa prenášala aj do rodín. „Rodičia vidia svoje deti v úlohe hostiteľov. Syn alebo dcéra im zrazu tlmočí pri raňajkách, pri večeri. Vidia, ako to funguje v Európe, keď niekto dobre ovláda cudzí jazyk,“ povedala Cvachová.
Témy rozhovorov medzi študentmi i v rodinách boli bežné. Od záujmu o školu, záľuby, prácu, obľúbenú hudbu či film až po rozhovory o dievčatách či, naopak, o chlapcoch. „Študenti sem išli s obavami, ale vďaka pohostinnosti v rodinách, kde bývajú, sa dnes cítia uvoľnene. Mne sa so slovenskými kolegami tiež dobre spolupracuje odnášam si pozitívne dojmy,“ povedala Venettia Avagiani z Grécka.
Lacné, malé, priateľské
Prvé ostychy študenti prekonali rýchlo. Mnohí sa videli už v Lotyšsku. „My sme si písali už predtým, bola som nervózna len zo svojej angličtiny, ale už je to v pohode,“ povedala prváčka Kristínka Chovancová, ktorá mala doma ubytovanú Španielku.
Lotyška Laura Karkle nebola na Slovensku prvý raz, obdivovala hory a chutili jej slovenské syry. Ak sme sa opýtali aj na nejaký negatívny dojem, odpoveď hostí bola vždy rovnaká.
„Starší Slováci hovoria veľmi málo po anglicky, v obchode nám nerozumel skoro nik,“ povedala Bianca Maria Bettelli z Talianska. Svoje dojmy by sformulovala do troch slov.
„Lacné, malé, priateľské.“ Gréci, Španieli i Taliani sa čudovali, prečo obedujeme a večeriame tak skoro. „Rozprávali sme sa spontánne o všeličom a veľa. Omylom som dokonca pozdravila po anglicky aj našich susedov,“ povedala gymnazistka Barbora Pechová.
V závere stretnutia si študenti spoločne zahrali grécku drámu Antigona. Na javisku sa v dejstvách striedali. Každý hral vo svojom rodnom jazyku. Jedno dejstvo sa ušlo aj v angličtine.
Hostia sa lúčili po týždni. Všetkých ešte čaká stretnutie v Grécku, Taliansku a Španielsku.
