PAPRADNO. Do dediny neprinášajú jar lastovičky, ale tradičné Papradňanské kubečko, regionálna postupová súťaž a prehliadka hudobného folklóru, ktorá tento rok pripadla na prvú aprílovú sobotu.
O postup do krajskej súťaže bojovalo pätnásť kolektívov s tridsiatimi ôsmimi súťažnými vystúpeniami. Na javisko papradňanského kultúrneho domu sa postupne postavilo dvestotridsať účinkujúcich.

Súťažili ľudové hudby, inštrumentalisti, speváci sólisti a dominovali spevácke skupiny.
Srdce na dlani
Kam v miestnom kulturáku oko dohliadlo, tam spočinulo na pestrej výšivke rukávca, klobúku či vyšívanej košeli. Kroje na javisku i v hľadisku poskytovali lákavý obraz pre fotografov a zároveň pôsobili tak prirodzene, že tí, ktorí ich nemali, si museli pripadať nevhodne oblečení. Súťaž začínala a my sme v zákulisí zisťovali, čo si kto pripravil.

„Už sme spievali milostné, pesničky o horách a dnes to budú vojenské. Vieme všetky, len treba skoordinovať, aby sa ja dobre precvičili,“ povedal Patrik Kaprálik z domácej folklórnej skupiny Podžiaran. Ledničania si pripravili poddanské piesne, ako pripomienku na časy, keď lednické panstvo vlastnilo okolité dediny. „Kde bolo panstvo, boli aj poddaní a museli robotovať. Aby sa im ľahšie lopotilo, tak si pri tom zanôtili,“ vysvetlila výber piesní členka súboru Veronika Šeligová z Ledničanky a pre názornosť doplnila názov jednej z piesní: To lednické pole, krvavé mozole.
Mladučké dievčatá z folklórneho súboru Bystričan z Považskej Bystrice mali pripravené, ako inak, ľúbostné piesne z Marikovej. Podobný repertoár si nachystali aj dámy v najlepších rokoch z folklórnej skupiny Limbora z Pračína. „Láska kvitne v každom veku a je v živote najdôležitejšia, preto budeme spievať ľúbostno-svadobné piesne,“ povedala speváčka Jana Andelová. Pristavíme sa pri trojici speváčok z jasenickej Dúbravy. Aj rozhovor vedú, ako keby spievali. Trojhlasne. „My sa pripravujeme spontánne na poslednú chvíľu, spievali sme papradňanské trávnice,“ odpovedala nám Zuzana Pekarová.

Interpreti po prvom súťažnom bloku už čakajú v rade na obed a sálou sa spontánne ozývajú piesne, speváci sa pridávajú.
Piesne strážené horami
Na súťaži dominovali viachlasné zborové spevy. Podľa porotcov sú práve tie jedinečným poznávacím znamením regiónu v okolí Javorníkov.
„Medzi horami sa osobitosti nášho folklóru zachovali viac ako na juhu a juhovýchode, kde bol silný vplyv maďarského folklóru,“ povedal porotca a sám zanietený folklorista Ján Václavek.
Jeho kolegyňa vysvetľuje, že celý sever je, čo do melodiky piesne i čo do hudobných nástrojov, výrazne iný ako zvyšok Slovenska.
„To hornaté prostredie poskytuje nádhernú zvukovú kulisu pre spev v prírode. Tie viachlasné spevy, tie mohutné hlasy to odzrkadľujú,“ povedala Helena Záhradníková, speváčka ľudových piesní z Kysúc, s ktorou sme sa rozprávali po dopoludňajšom bloku programu. Spievať sa bude až do večera a porotkyňa sa zvlášť teší na typické aerofónne nástroje regiónu. Píšťaly, fujary, pastierske rohy, to všetko je podľa nej na ústupe.

„Mali sme už možnosť vypočuť si štvorhlasné gajdy a veľmi šikovného muzikanta. Veľmi ma to teší, lebo tu na severe nás už prevalcovala heligónka a tieto nádherné tradičné nástroje by nám padli do zabudnutia,“ povedala porotkyňa. Jej slová potvrdil Ivan Levčík „U nás v Marikovej bol typickým nástrojom drček. Doma mám ešte minútovú nahrávku, ale už na tom nik nehrá,“ povedal. Bazovú píšťalku, podobnú píšťale na gajdách, už dnes v dedine nevidieť.
Súťaž je o porovnávaní
V Papradne mala porota neľahkú úlohu, pri hodnotení sa ťažko hľadá spoločné východisko. Hodnotí sa čistota prevedenia, intonácia, úroveň techniky spevu či hry na hudobnom nástroji, prirodzenosť vystupovania a aj štýl oblečenia.
„Tým, že interpreti vystúpia na javisko, už to nerobia pre seba, ale pre publikum. Záleží na prevedení a dojme diváka, ktorým som v tomto prípade aj ja,“ povedal Ján Václavek.

Kľúčový je výber repertoáru. Dôležité je, aby boli piesne z toho regiónu, s ktorým sú interpreti zžití. „Keď spievajú, alebo hrajú pieseň, ktorá im je blízka, ten interpret vám ide dať srdce na dlani,“ povedala porotkyňa.
Súťažný maratón končí až večer. Určiť jedného víťaza je nemožné. Láska k folklóru sa obodovať nedá.
V zlatom pásme s postupom na krajskú súťaž končí trinásť vystúpení. Sólisti i spevácke skupiny.
Podľa poroty ale súťaž vyhral každý, kto prišiel a ponúkol hlas v hrdle a srdce na dlani.