BECKOV. Od 18. apríla môžu návštevníci hradu Beckov obdivovať výstavu malieb slávneho umelca Ladislava Mednyánszkeho, a to pri príležitosti stého výročia jeho úmrtia.
Svetoznámy rodák z Beckova na plátne často zobrazoval výjavy rodnej obce i hradu, záujemcovia o umenie budú môcť repliky jeho obrazov obdivovať až do konca septembra.
Do Beckova sa rád vracal
Beckovskú madonu vrátili po storočiach na hrad Čítajte Výstavu malieb sa rozhodli sprístupniť príznačne – na Svetový deň kultúrneho dedičstva.
„Máme 28 jeho výtvarných diel, ktoré sú replikami, aby nám v exteriérových
priestoroch hradu vydržali. Reprodukcie obrazov hradu nám zapožičala Slovenská národná galéria, Galéria Miloša Alexandra Bazovského a maďarská Virág Judit Galéria,“ informoval riaditeľ Beckovského hradu Peter Pastier s tým, že ich rodák sa preslávil maľovaním obrazov nielen zo Slovenska, ale aj Európy.
Na hrade nájdu však návštevníci reprodukcie obrazov venovaných iba rodnej obci, hradu, kúrii Medňanských či vyobrazeniu beckovského chlapca a dievčaťa.
Podľa Pastiera Ladislav Mednyánszký rád kreslil už od raného detstva, večným zdrojom jeho inšpirácie boli ruiny Beckovského hradu, ktoré bolo vidno z okna jeho izby.
Pamätná tabuľa
Hrad prebudoval Stibor zo Stiboríc na honosné sídlo Čítajte „Študoval a pôsobil v Paríži, kde mal aj svoj ateliér. Neskôr putoval po Európe a aj napriek tomu, že bol scestovaný, sa rád vracal do rodného Beckova a do Strážok. Veľa jeho diel je spojených práve s tými dvoma miestami,“ ozrejmil riaditeľ hradu.
Ako dodal, výstava na hrade nebude v Beckove poslednou, vo františkánskom kláštore otvoria 4. mája výstavu kópii, ale aj originálov Medňanského diel.
V rovnaký deň odhalia aj pamätnú tabuľu venovanú slávnemu rodákovi, ktorú umiestnia v priestore, kde pôvodne stál Medňanských kaštieľ.
LADISLAV MEDŇANSKÝ (MEDNYÁNSZKY)
Narodil sa v roku 1852 v Beckove. Pochádzal zo šľachtickej rodiny (Mednyánszkovcov a Horváthovcov – Stančičovcov ). Po desiatich rokoch sa rodina presťahovala z Beckova do kaštieľa v Strážkach pri Kežmarku. Roku 1872 študoval na Akadémii v Mníchove, neskôr v Paríži na École des Beaux – Arts v rokoch 1873 – 1875 . V Paríži pôsobil do roku 1878 (ateliér na Montmartri). Potom v rokoch 1889 – 1891 a 1896 – 1897 znovu pobýval v Paríži. Medňanský žil túlavým životom, striedavo v Beckove, v Strážkach, v Paríži, v Budapešti a vo Viedni.
Spôsobom života sa svojmu okoliu javil ako čudák. Hmotná zabezpečenosť šľachtica mu umožňovala byť a zostať vo všetkom, čo robil, nezávislým a autentickým. Príroda, krajina a ľud horného Uhorska – Slovenska mu boli trvalou osnovou jeho úsilia od prvých akvarelov a kolorovaných kresieb až po posledné vyzreté prejavy jeho tvorby. Medňanského dielo je možno rozčleniť do troch základných období. Pre prvé obdobie, ktoré sa začalo od roku 1870, boli príznačné krajinomaľby s hmlistými, súmračnými náladami. Tieto snové až elegické meditácie vyústili do zobrazenia riečnych krajín. Medňanský vytvoril v našom maliarstve pojem dovtedy neznámej intímnej krajiny. Druhé obdobie vývinu umenia Medňanského sa opiera o pobyty v Paríži, počas ktorých sa dôkladnejšie oboznámil s francúzskym impresionizmom. O zmene hovoria motívy s rozkvitnutými kvetmi a sadmi.
Od tohto obdobia smeroval v krajinomaľbe k výraznej impresionistickej až spektrálnej analýze (napríklad tatranské krajiny). Popri krajinomaľbe sa celý život venoval aj figurálnemu maliarstvu. Od konca roku 1890 sa začína tretie obdobie vývinu Medňanského umenia, zasvätené prevažne figurálnemu maľovaniu, a to v celých postavách i portrétoch. Popri dedinčanoch ho inšpirovala aj mestská periféria. Svoju figuralistiku dovŕšil ako frontový maliar, keďže od roku 1915 pôsobil ako dobrovoľník v rakúsko-uhorskej armáde. Veľa jeho prác má charakter skíc a štúdií, vytvorených na podklade náčrtkov podľa prírody, jednak na podklade výtvarnej a emocionálnej pamäti. Medňanský zomrel v roku 1919 vo Viedni. Svojou tvorbou sa zaradil k umelcom európskeho významu.
ZDROJ: GMAB.SK
