Slovákom Ondrejovi Húserkovi z Nemšovej a Jozefovi Krištoffymu z Martina sa podaril vo februári výnimočný horolezecký úspech. Spoločne vystúpili na vrch ťažko zdolateľnej hory Cerro Torre v centrálnej Patagónii, ktorú považuje drvivá väčšina horolezeckého sveta za nedobytnú.
Na vrch 3313 metrov vysokej hory sa dostali cez legendárnu cestu Southeast ridge, výstup a zostup im trval päť dní.
Na Cerro Torre vystúpili ako vôbec prví Slováci, ich prelez bol iba ôsmym na svete. Viac o zážitku spojenom s radosťou i strachom porozprával Nem-šovčan Ondrej Húserka, úspešný alpinista a dlhoročný člen reprezentácie Slovenského horolezeckého spolu James.
V horolezeckom svete je váš výstup vnímaný veľmi pozitívne. Prečo patrí k najrešpektovanejším stenám v súčasnom svete alpinizmu?
– Dôvodom je, že na Cerro Torre nevedie žiadna normálna výstupová trasa. Najľahšia cesta, ktorá vedie na vrch, je z opačnej strany, ako sme tento rok liezli, na nej sme sa však v roku 2016 zasekli a skončili 40 metrov pod vrcholom. Nami zdolaná trasa má 1200 metrov a je problém sa dostať hore i dole. Kopec je veľmi strmý zo všetkých strán a všetky cesty sa musia zlaňovať. Na vrchol sme liezli po kolmej stene s dĺžkou 900 metrov. Reakcie boli príjemné, najmä v dedine, z ktorej sme vyrážali. Stretávajú sa tam najlepší lezci na svete, ktorí podobné steny lezú a doposiaľ sa im to nepodarilo. Vo veľkom nám gratulovali, rovnako reakcie zo sveta potešili.

Aké pocity ste zažívali na vrchole hory?
– Radostné, asi tak päť minút a následne sme už premýšľali, ako sa rýchlo dostať dole. Zľaňovali sme v noci, trvalo nám to desať hodín. Strach zo zostupu tam určite bol, mohlo dôjsť k nepredvídateľným veciam – mohol nás trafiť veľký kameň, laná sa mohli zaseknúť a podobne. A to nevieme ovplyvniť, potrebovali sme aj kus šťastia.
Je možné trénovať na takto zložitý výstup v slovenských podmienkach?
– V Tatrách sa dá natrénovať kadečo, ale takéto veľké a dlhé počiny si už vyžadujú mať veľa nalezené v Alpách, na niekoľkodňových náročných výstupoch. Vydať sa do Patagónie si vyžaduje veľkú univerzalitu. Lezec si nielenže musí so sebou niesť stravu, ale aj veci zimné a letné. Často sa na Cerro Torre stane, že z lezeckej obuvi si lezec musí dať mačky na zimné lezenie a náročnosť je rovnako významným faktorom, s ktorým sa každý z nás musí naučiť žiť a zžiť. V opačnom prípade ho to pohltí a chybu môže spraviť aj v jednoduchom teréne.
Patagónia je známa drsným počasím, často sa vyskytuje mimoriadne silný vietor.
Museli ste s výstupom kvôli nemu vyčkávať?
– Duje tam asi najsilnejší vietor na planéte, nameraná rýchlosť dosiahla asi 360 kilometrov za hodinu.