ZÁRIEČIE. Obec je srdcom púchovskej doliny, cez ktorú prechádza železničná trať na Moravu pomenovaná po M.R.Štefánikovi. Aj to je jeden z dôvodovou, prečo v centre dediny už rokov stojí na podstavci busta slávneho generála. Jeho pamiatku si uctili slávnostným programom, ktorí začínal bohoslužbami v evanjelickom kostole a pokračoval pred sochou velikána i v dome kultúry.
Záriečania sa na ňu vyzbierali
„Sme slobodní, používame svoju rodnú reč, máme svoj štát. Jedným z tých, ktorí sa o to mierou vrchovatou zaslúžili, bol i Milan Rastislav Štefánik,“ odznelo z úst starostu Záriečia Jozefa Kollára počas slávnostného príhovoru pred Štefánikovým pomníkom, ktorý zdobí stred obce od roku 1935.
Postavili ho v súvislosti s budovaním železničnej trate spájajúcej Púchov s Horným Lidčom, ktorá tiež nesie jeho meno. Zásluhu na jeho vybudovaní majú členovia Štefánikovej spoločnosti.
„Ja som si prečítal pomerne veľa materiálu o ňom aby som sa zorientoval a právom ho pokladám za najväčšieho Slováka v histórii,“ povedal starosta.

Slávny generál je pre domácich dodnes vzorom. „Priala by som si, aby sa zachovala tá poctivosť, ako bol on poctivý a mierumilovný,“ povedala dôchodkyňa Anna Pastorková.
Je súčasťou ich životov
Po slávnostných prejavoch zaspievala folklórna skupina Záriečanka spoločnú verziu československej hymny. Ľudia si ju s nostalgiou spievali s nimi. Odznela aj Štefánikova zamilovanú pieseň, Kto za pravdu horí a slávnostnú chvíľu umocnila Krčméryho báseň Štefánikova matka v podaní Barbory Jurovčíkovej.
Osemdesiatročná Želmíra Zambojová prežila so sochou Štefánika celý život. Slávnosť, ktorou si Záriečie pripomenulo M. R. Štefánika ju dojala k slzám. „Veľmi sa mi páčila dnešná oslava, lebo bola prirodzená, nevyumelkovaná, išlo nám to všetkým zo srdca. Som vďačná, nie ministrom a politikom, ale obyčajným ľuďom z našej dediny, ktorí sa po celý čas, čo tu ten pamätník stojí, oň starali,“ povedala.
Obec sa so sochou velikána zžila. Osobnosť Milana Rastislava Štefánika si dodnes veľmi vážia.
„My sme evanjelická dedina a Štefánik bol tiež syn evanjelického farára, on je náš,“ hovorí Eva Almássyová popri chystaní polievky pre hostí v kultúrnom dome. Anna Pastorková má tiež plné ruky s obsluhovaním, ale stihne spomenúť, ako sedávali od malička pri soche, keď čakali na kostol. Spomína aj na chvíle, keď chceli sochu zničiť komunisti.
„Som veľmi hrdá a povďačná mužom čo robili v liehovare, aj tomu môjmu, že túto sochu zachránili pred zbúraním,“ povedala.
Československo
Štefánik bol jedným zo zakladateľov spoločného štátu a tak múr za pomníkom zdobili dve zástavy. Česká i slovenská.
Barborka Jurovčíková má pätnásť rokov, na oslave prednášala dojímavú Krčméryho báseň. To ju primälo prečítať si niečo bližšie o Štefánikovi. Keďže študuje francúzštinu na bilingválnom gymnáziu, jej sympatie si získal už tým, že bol francúzskym generálom. „Zaujalo ma že tak bojoval za národ, aby bola Československá republika. Neviem či by bol pyšný teraz, ale možno by bol rád, že máme slobodu a samostatné Slovensko,“ povedala recitátorka. Československo už nezažila, vie o ňom len z rozprávania rodičov. „Keď som bola naposledy vo Francúzsku, musel som vysvetľovať, že sme už samostatná krajina. Oni nás stále vnímajú ako Československo,“ dodala.
Eva Almássyová sa narodila dva roky po vojne a zažila budovanie druhej spoločnej republiky. „Je mi smutno, za dobrým, čo by nie. Naše deti to už nezažili, ale Československo bol náš život, my sme v ňom vyrástli a stále sme si oba národy blízke,“ povedala.

Štefánik sa nevzdáva a bojuje
Premiér Pellegrini minulý rok na Bradle sľuboval, že vláda podporí podujatia a pamätníky súvisiace s M.R. Štefánikom. Záriečania o finančnú pomoc požiadali, no neušlo sa im nič. Samotný pamätník je v dobrom stave, no čas sa podpísal na opornom múre, ktorý drží svah a schody nad ním tiež potrebujú opravu.
„Počúval som premiérov prejav, povedal, že Štefánik sa nevzdáva a bojuje. Tak aj my pošleme na úrad vlády ďalšiu žiadosť. Budúci rok bude predsa sto štyridsiate výročie jeho narodenia,“ povedal starosta dúfajúc, že sa im podarí získať prostriedky na opravu.
Oslavy pokračovali v dome kultúry, kde bola nainštalovaná výstava venovaná M.R. Štefánikovi i expozícia vzácnych kúskov tunajšieho osobitého kroja. Opäť spieval záriečsky folklórny spevokol a hrali deti zo Základnej umeleckej školy v Púchove.