POVAŽSKÁ BYSTRICA. S návrhom na zaradenie znelky medzi symboly mesta prišiel poslanec Juraj Pekár. Považská Bystrica má už vyše 25 rokov schválené vizuálne symboly – erb, zástavu a pečať. O znelke rokovala komisia, doplnok nariadenia prerokujú ešte poslanci.
Chýba akustický symbol
Popri vizuálnych symboloch však podľa poslanca Juraja Pekára niečo mestu chýba. „Ide o zvukový, akustický symbol, ktorý by ho po trochu inej stránke symbolizoval. Hlavne pri slávnostných príležitostiach a podujatiach mesta som pociťoval ako hendikep, že ich začiatok a koniec nebol jasný, chýbal nejaký hudobný predel,“ hovorí Pekár.

Myslí si, že neexistoval a neexistuje nejaký hudobný motív, ktorý by bol priamo viazaný na Považskú Bystricu a preto aj zvučka mesta neexistovala. „Hľadali sa preto miestni skladatelia, hlavne tí, ktorí skladajú pre miestny dychový orchester. Oslovení boli cez učiteľov hudby na umeleckej škole, ale výsledok nebol žiadny,“ vracia sa do minulosti Pekár.
Až vlani vo februári pri príležitosti jubilejného koncertu Dychového orchestra ZUŠ M. R. Štefánika odznela po prvýkrát skladba Manínska predohra, ktorú skomponoval skladateľ a bývalý kapelník Malokarpatskej kapely Adam Hudec. Už počas koncertu skrsol nápad, že sú v sklade motívy, ktoré by sa dali spracovať na znelku. Na recepcii po skončení koncertu oslovil poslanec Pekár autora diela.

S Posádkovou hudbou Bratislava nahral nakoniec ešte vlani Adam Hudec špeciálne len ako znelku úvod Manínskej predohry a poslal nahrávku aj celú predohru poslancovi Pekárovi, neskôr doplnil aj notový materiál. „Zdarma som všetko venoval mestu,“ hovorí skladateľ Hudec.
Inšpirácia a schvaľovanie
K Považskej Bystrici má veľmi dobrý vzťah. Mesto navštívil neraz. „Nielen ako vedúci Malokarpatskej kapely, keď sme mali práve u vás mnoho vypredaných predstavení v osemdesiatych rokoch. Neskôr som bol v kontakte s Považskou veselkou,“ hovorí Hudec. Príroda v okolí mesta je podľa neho veľmi pekná a nedotknutá. Dominantou je vrch Manín, krásou uchváti Manínska tiesňava. Pre napísanie predohry ho inšpirovala práve príroda.
Juraj Pekár spracoval návrh na doplnenie všeobecne záväzného nariadenia o symboloch mesta a predložil ho do procesu schvaľovania. Komisia pre kultúru, vzdelávanie a školstvo, ktorá zasadla minulý týždeň, odporučila doplnok nariadenia. „Som rád, že reakcia členov komisie bola pozitívna a nikto zvučku nespochybnil, skôr naopak. Myslím si, že by sa do budúcnosti mohla zažiť a ľudia sa s ňou stotožnia. Keď začujú prvé tóny, budú vedieť, že sa v meste niečo deje,“ doplnil Pekár. O doplnku budú ešte rokovať poslanci.

V iných mestách
Znelky niektoré mestá už majú. Znelkou mesta Bánovce nad Bebravou je ľudová pieseň z konca 19. storočia a začiatku 20. storočia Bánovský mestský dom. Ide v podstate o pesničku regrútov. Pre zachovanie úcty k historickej predlohe sa text znelky oficiálne používa v miestnom nárečí. „Hrá alebo spieva sa pri slávnostných príležitostiach, ako napríklad mestské oslavy, slávnostné zasadnutie mestského zastupiteľstva, prijatie významných osôb. Pokiaľ sa znelka mesta použije pri príležitostiach, keď zaznieva štátna hymna, znelka mesta sa hrá alebo spieva po nej,“ informovala hovorkyňa mesta Ingrid Mozolová. Časť znelky mesta znie každú hodinu aj zo zvonkohry na Námestí Ľudovíta Štúra v meste.
Autorom znelky mesta Trenčín je Gejza Príbela, ktorý dielo skomponoval v roku 1978 pri príležitosti nadchádzajúceho 1800. výročia rímskeho nápisu na trenčianskej hradnej skale. Skladba sa hrala pri slávnostných príležitostiach a oficiálnych mestských podujatiach. Medzi oficiálne symboly mesta v zmysle Štatútu mesta ju zaradili v roku 2005. „Posledné roky sa však nevyužíva,“ dodala Ságová.

Krajské mesto Žilina oficiálnu znelku nemá, ani nebola. Pri oceňovaní osobností, ktoré robia takmer každý rok, používajú však osvedčenú hudbu ako znelku. „Ide o pesničku, ktorú prespievala skupina AYA na motív ľudovky Z tej žilinskej brány. Používa sa však len na tomto podujatí, nikde inde. Keď bolo oceňovanie prvýkrát, zahrali melódiu, dobre sa uchytila a tak ju hrajú vždy,“ informovala hovorkyňa mesta Barbora Zigová.
Vyberali v súťaži
Na zvučku Prievidze vypísali dokonca pred ôsmimi rokmi súťaž. Päťčlenná odborná komisia pri vyberaní víťaza prihliadala aj na internetové hlasovanie. Víťazom sa stal hudobný motív Michala Dírera pre používanie počas protokolárnych príležitostí a na slávnostných udalostiach. Hudobné dielo Petra Hríbika znie pri hlásení v mestskom rozhlase, druhé dielo na rôznych podujatiach, ktoré organizuje samospráva.
Viac o znelke
Milan Šišmiš, tajomník Slovenskej genealogicko-heraldickej spoločnosti, hovorí, že znelky nevyužívajú len mestá, prípadne obce.„Znelky u nás používajú popri svojich vizuálnych symboloch aj iné subjekty. Napríklad hokejové kluby počas zápasov či občianske združenia počas svojich podujatí,“ spresňuje Šišmiš.V Slovenskej genealogicko-heraldickej spoločnosti používajú tiež znelku. Väčšinou na začiatku a konci konferencií či väčších stretnutí. „Rámcuje podujatia. Nemusíme sa navzájom stišovať. Keď doznie znelka, všetci prirodzene stíchneme a začíname. Podujatiam to dodáva istú dôstojnosť, navodzuje dobrú atmosféru na stretnutí,“ hovorí Šišmiš. Verí však, že by bola dobrá aj bez znelky. „Záleží to od ľudí, od našej úprimnosti, ochote správať sa ako ľudia. A tak aj vám v Považskej Bystrici držím palce, či už so znelkou alebo bez nej. Aby ste boli k sebe priateľskí. S vedením na čele. Lebo, ako sa vraví, ako veľkí, tak i malí,“ zdôrazňuje s úsmevom na tvári Šišmiš.