SME

Autori knihy oživili osudy 58 mŕtvych, ranených a zajatých vojakov

Kálnickí vojaci bojovali v 1. svetovej vojne. (Zdroj: ARCHÍV AUTOROV)
Autori knihy oživili osudy 58 mŕtvych, ranených a zajatých vojakov

Do bojov v 1. svetovej vojne zasiahlo najmenej 58 vojakov z Kálnice. Ich osudy mapuje pútavým spôsobom publikácia Kálnickí vojaci vo Veľkej vojne 1914 - 1918.

KÁLNICA. Kálničan Pavel Barinych a jeho zať Igor Ďurič vzdali po sto rokoch od ukončenia 1. svetovej vojny obrovský hold kálnickým rodákom, ktorí vo vojne stratili to najcennejšie. Svoje životy a zdravie.

Napriek veľkým ťažkostiam počas bádania v starých archívnych materiáloch a matrikách sa im podarilo zostaviť ucelenú publikáciu, ktorá mapuje osudy 58 vojakov z Kálnice, ktorí zasiahli do bojov počas 1. svetovej vojny na jej rôznych frontoch.

SkryťVypnúť reklamu

Okrem vojakov, ktorí vo vojne zahynuli, sa autorskej dvojici podarilo odhaliť aj osudy ľudí, ktorí boli počas vojny zranení, zajatí alebo sa v nej nenávratne stratili.
31 Kálničanov v 1. svetovej vojne zahynulo

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Päťdesiatosem identifikovaných kálnických vojakov z malej obce Kálnica na začiatku minulého storočia zasiahlo do krutých udalostí 1. svetovej vojny. Z toho 31 padlo, 13 bolo zajatých, 10 ranených a chorých. Traja sa uvádzajú ako legionári a jeden pri Kragujevackej vzbure.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Knižnica Trenčianskeho múzea zaujme najmä svojím historickým fondom Čítajte 

„Presné číslo narukovaných Kálničanov sa už asi nikdy nedozvieme. Najmladším bol vojak Štefan Müller. Na začiatku vojny v roku 1914 mal iba pätnásť rokov. Rukoval teda až na jej konci. Keď padol, mal iba osemnásť a jeden mesiac,“ začal smutné rozprávanie jeden z autorov knižky Igor Ďurič.

Najstarším Kálničanom bol Andrej Krchnavý. Ten mal v čase začatia vojny 41 rokov, padol o tri roky neskôr. Mená, šarže, vojenské zbory, pododdelenia, miesto narodenia i rok, spôsob zranenia alebo choroby, miesto smrti a mnohé iné detailné informácie prináša stostranová publikácia, ktorú autori doplnili unikátnymi archívnymi fotografiami.

SkryťVypnúť reklamu

„Obec mala doteraz iba zoznam 23 padlých a 6 nezvestných mužov, ktorých do kroniky Kálnice zapísala ešte v roku 1934 pani učiteľka Viktória Kováčová. Zoznam obsahoval len mená a priezviská. My sme mali tento zoznam verifikovať, doplniť a priradiť jednotlivých vojakov ku konkrétnym kálnickým rodinám,“ pokračoval Pavel Barinych.

Tragédie zasiahli aj kálnické rodiny

Ján Bolech. Úmrtie v divíznom sanitárnom ústave. Karol Horečný. Miesto úmrtia – taliansky front. Anton Jiríček. Honvédsky peší pluk. Padol pri obci Jangrot. Ján Krchnavý. Po zranení hlavy črepinou granátu zomrel v septembri 1916.

A opäť ďalší Ján Krchnavý. Zomrel v dôsledku rany do pľúc vo februári 1917. Ondrej Valovič. Strelený do brucha. Pochovaný v Haliči. A ďalšie a ďalšie smutné osudy doplnené množstvom overených detailných informácií.

Mŕtvi, zajatí, zranení, nezvestní. Takúto podobu mala 1. svetová vojna aj v očiach bojujúcich Kálničanov.

„U viacerých vojakov však dodnes nepoznáme dátum narodenia, ani ich rodičov. Budeme veľmi radi, ak nám čitatelia z radov ich príbuzných tieto i ďalšie informácie poskytnú,“ oslovujú čitateľov autori knižky.

Počas prvej svetovej vojny bolo do rakúsko-uhorskej armády zmobilizovaných takmer 8 miliónov mužov, z toho vyše 400 000 bolo zo Slovenska. Z nich asi 70 000 zahynulo a najmenej 60 000 bolo zmrzačených.

„Všetci, ktorí prežili, si po zvyšok života niesli veľkú traumu. Vo vojne padlo aj veľa Kálničanov. Za každým z nich treba vidieť jeho rodinu – manželku, deti, rodičov, súrodencov,“ pripomenul Ďurič.

Kálničania bojovali až v Kazachstane

Autori knihy získavali informácie najmä z archívnych zdrojov.

Prečítajte si tiež: Valihora: Štefánikov pohreb bol mimoriadny počin Čítajte 

„Poznatky sme hľadali a nachádzali vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave a Vojenském ústředním archivu v Prahe.

Veľkou pomocou nám bola možnosť online štúdia v Národní knihovne České republiky v Prahe, v Digitální studovně Ministerstva obrany České republiky i v rakúskych zdrojoch Österrei-chischen Nationalbibliothek a Die digitale Landesbibliothek Oberösterreich.

Tu sa nachádzajú najmä zdigitalizované Zoznamy strát a Správy o ranených a chorých, vydávané cisárskym a kráľovským ministerstvom vojny. To boli viac ako päťdesiatstranové husto popísané zoznamy vojakov, ktoré vychádzali niekoľkokrát týždenne.

„Taká hrozná vojna to bola. Príprava takýchto zoznamov s vtedajšou technikou sa nemohla obísť bez chýb, ale vojenská mašinéria fungovala aj v tomto čase veľmi spoľahlivo,“ upozornil Ďurič.

Pavel Barinych potvrdil, že v zoznamoch boli často skomolené názvy obcí, pri ktorých bol ten-ktorý vojak ranený alebo padol.

„Väčšinu miest sa nám podarilo upresniť, lokalizovať a napísať v dnešnom znení. Bojiská, kde boli Kálničania, sa dnes nachádzajú v mnohých krajinách, dokonca až v Kazachstane,“ podotkol.

Autentické fotografie z vojny sú u potomkov

V Kálnici žijú dodnes potomkovia predkov nasadených v 1. svetovej vojne. U tých, ktorí mali okrem spomienok fotky či písomnosti, bolo cítiť hrdosť na svojich predkov.

„Hovorili sme s viacerými. Sme vďační, že vďaka ľuďom, ako sú Miroslav Masár-Hrádčanéch, Igor Jelínek, Ján Valovič, Ján Hladký, Štefan Jurík, Tibor a Dušan Krchnavý, Zuzana Minarovechová či Jiřina Vöglerová, rod. Valovičová, z Havířova sa dostalo do knihy mnoho fotografií,“ pokračoval spoluautor knihy Barinych.

Okrem fotografií, ktoré poskytli príbuzní, v špecializovaných databázach našli autori niekoľko fotografií z bojísk, kde sa v tom čase nachádzali aj kálnickí vojaci.

„Vzhľadom na sto rokov od vzniku fotografií sú v dobrom stave. Škoda, že pre krátkosť času na prípravu knihy sme nemali možnosť preskúmať štátne archívy, kde by sa mohli objaviť ďalšie informácie a možno aj fotografie. Veríme, že mnoho fotografií sa ešte nájde u príbuzných či zberateľov, špecializovaných na túto vojnu,“ zhodli sa autori.

Z archívnych záberov môžete vidieť aj čatára Jána Barinycha, Jána Hladkého-Marinera, Adama Masára-Hradčánech, Pavla a Adama Valoviča a viacerých iných. Samozrejme, v dobových uniformách na záberoch, ktoré poznačil čas.

Autorovi knihy rozprával spomienky jeho dedko

Žiaľ, podstatne sťaženejšiu situáciu mali autori knihy s autentickými spomienkami mužov z Kálnice, ktorí 1. svetovú vojnu prežili. Takéto materiály sa totiž takmer nezachovali.

Prečítajte si tiež: Odolal chorobám, vetrom aj kolektivizácii. Staré sú vzácne Čítajte 

„Využili sme v tom čase ešte žijúceho Janka Krchnavého Grimutovských, považovaného za živú kroniku obce. Janko na moje požiadanie zaznamenal spomienky niektorých navrátivších sa vojakov. Spomienky svojho otca na situáciu po vzbure v Kragujevaci mi poskytol priateľ z detstva Miroslav Masár,“ vysvetlil Barinych.

Niekoľko historiek zozbieral Milan Stano do svojej knihy Kálnické príbehy. Igor Ďurič má však aj spomienky od vlastného dedka.

„Náš dedko Florián z Vinohradov nad Váhom nám, vnúčatám, rozprával zážitky z prvej svetovej vojny. Narukoval ako osemnásťročný a na frontoch strávil tri roky. Hovoril, ako strieľal z pušky, hádzal granáty, žil v bunkri aj ako mu zastrelili kamaráta. Z vojny sa vrátil s jedinou jazvou. Vtedy som to považoval za veľké dobrodružstvá,“ prezradil jeho vnuk.

Časom pochopil, aké veľké šťastie jeho dedko mal. Nielenže prežil, ale na rozdiel od desiatok tisícov iných sa vrátil aj s oboma rukami i nohami.

Vnučka našla vzácne vyznamenanie od cisára

Počas písania knihy Kálnickí vojaci vo Veľkej vojne našla vnučka nebohého čatára Jána Barinycha vzácne vyznamenanie Za statočnosť cisára Karola I.

„Cisár Karol I. vládol od 21. novembra 1916 a vyznamenanie nadväzovalo na predchádzajúceho cisára Františka Jozefa I. Za oboch cisárov bolo počas prvej svetovej vojny udelených asi 3 700 zlatých, 384 000 strieborných a 950 000 bronzových vyznamenaní,“ vysvetlili autori.

Podľa nich by takéto vzácne vyznamenanie nemuselo byť v súčasnosti v Kálnici jediné. Štatisticky mal bronzové vyznamenanie Za statočnosť každý deviaty vojak z tejto strašnej vojny.

História však neponúka iba objavy, ale aj straty vzácnych dát. Slovensko je od 1. svetovej vojny už tretím štátom na našom území. To sa odzrkadlilo aj na viacerých archívoch.

Muži, ktorí boli pôvodne vojakmi rakúsko-uhorskej armády, boli neskôr evidovaní v novej Československej republike.

Aj rozpad monarchie v roku 1918 sa podpísal na tom, že viaceré archívne materiály sa stratili.

„O veľké množstvo informácií o jednoduchých vojakoch sme prišli aj v 70. rokoch 20. storočia, kedy – hoci v súlade s vtedajšou legislatívou, boli skartované tzv. kmeňové listy vojakov narodených do roku 1900,“ podotkli tvorcovia knižky.

Knihu pokrstili hrudou z kálnickej zeme

Kálničania aktuálnu knihu pokrstili symbolicky. Posypali ju hrudou kálnickej zeme. Kálnických vojakov, pochovaných v neznámych hroboch v Rusku, Poľsku, Slovinsku, Taliansku či na Ukrajine, aspoň takto symbolicky dostali pod rodnú zem.

Pavla Barinycha a Igora Ďuriča inšpiroval k napísaniu historicky pútavej publikácie bývalý kálnický starosta Miroslav Borcovan.

„Oslovil nás ešte počas Vianoc 2017, aby sme pri príležitosti 100. výročia konca vojny pomohli zachovať trvalú pamiatku na tých Kálničanov, ktorí sa jej zúčastnili. Kniha tak nadviazala na pamätnú tabuľu padlým rodákom na budove kálnickej školy, ktorá bola odhalená 11. novembra 2018,“ povedali ďalej autori.

Okrem rozsiahlych archívov doma i v zahraničí siahli autori aj po domácich zdrojoch.

„Kálnica matrične patrila pod Beckov. A pretože Kálnica bola prevažne evanjelická, najviac informácií sme získali v matrikách evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Beckove.

Škoda, že sa asi nenávratne stratila matrika narodených z rokov 1887 – 1895. S ňou sa stratilo mnoho dôležitých údajov, ktoré sa nedali zistiť ani z krížových dozisťovaní v iných zdrojoch,“ ozrejmili tvorcovia knihy.

Prvý Kálničan zahynul už v novembri 1914

Padlí, zajatí, zranení, nezvestní. Smutné resumé histórie kálnických vojakov v 1. svetovej vojne.

„Všetci zajatí Kálničania, bolo ich šestnásť, sa dostali do zajatia v Rusku. Traja mali v čase zajatia iba devätnásť rokov. Najstarším zajatcom bol 40-ročný Adama Pavlech. Prvým zajatým bol Adam Staňo už v novembri 1914, ktorý v zajatí rýchlo zomrel,“ uvádzajú autori.

31 vojakov z Kálnice však prišlo o to najcennejšie. Vlastné životy.

Autori medzi mŕtvych zaradili aj Jána Masára, ktorý je dodnes evidovaný ako nezvestný a jeho osud sa nikdy neobjasnil. Ján Hladký zahynul v Rumunsku, Ján Filip v Rusku, Karol Horečný na talianskom fronte, Pavel Jurík zomrel po eskorte do nemocnice v Litoměřiciach. A za nimi ďalšie a ďalšie kálnické obete.

Prvou z nich, ktorá položila život v tejto nezmyselnej vojne, bol Anton Jiríček. Príslušník 15. honvédskeho pešieho pluku padol už 25. novembra 1914 pri obci Jangrot na rusko-poľskom území.

„Nechceli sme, aby do prachu zabudnutia zapadli spomienky na tých, ktorí koniec vojny neprežili. Touto knižkou sme tak chceli splatiť dlh našej spoločnosti voči padlým vojakom z Kálnice,“ dodali autori publikácie Kálnickí vojaci vo Veľkej vojne Pavel Barinych a Igor Ďurič.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čo tak ešte jeden článok?

SkryťZatvoriť reklamu