PRUŽINA. Bačova cesta je tradičným podujatím, ktorý má priblížiť salašníctvo a jeho výrobky. Jednou zo zastávok na nej je aj Pružina.
Podujatie láka už aj veľa ľudí zo vzdialenejších oblastí Slovenska. Bohato zastúpený bol tento rok napríklad Pezinok.
Prečo Bačova cesta
Oľga Apoleníková, majiteľka salaša v Pružine, ktorý organizoval koncom apríla zastavenie v rámci Bačovej cesty na pružinskom salaši, hovorí, že poľnohospodárčiť nie je určite jednoduché, ale čarovné.
Podujatie má priblížiť prácu na salašoch ľuďom. Po roku 1989 prišli totiž podľa bačovky, ako sa sama tituluje, supermarkety, v ktorých sa zabúdalo na domácich, malých producentov. „Chceli sme dať vedieť, že sme stále tu a máme s ľuďmi silné väzby, patríme k nim a oni k nám,“ vysvetlila Apoleníková. Aby ponúkli akciu, kde sa striedajú všetky zmysly, zasadili ju do prostredia salašov v lone prírody – aby mohli ľudia vnímať pohľadom. Ponúkajú výrobky, aby ľudia vnímali salaš chuťovými pohárikmi a čuchom. Vždy je tu aj dobrá muzička, tak na svoje si príde aj sluch.
Ľudia si tiež môžu pohladkať ovečky v menšom košiari, tak sa pridáva aj hmat. Na toto sa tešia hlavne deti. „Salašov v regióne je veľa a každý robí v rámci Bačovej cesty podujatie v inom termíne,“ vysvetľuje Oľga Apoleníková.
Všetko čistá príroda
Bohaté zastúpenie mali na podujatí v Pružine aj Pezinčania. „Výborná akcia,“ zhodnotila Janetta Knézelová, ktorá prišla s celou rodinou aj priateľmi. Náš kraj si obľúbili pre krásnu prírodu. Chodia sem už roky pre krásne čisté potoky, jaskyne, nedotknuté hory. Ku kraju patrí aj pasenie oviec a salašnícke špeciality.
Milan Kardoš prišiel tiež s rodinou. Pochádza z Pružiny, presťahoval sa však do Púchova. „Dcérka sa veľmi tešila na halušky aj ovečky. Poznáme túto akciu,“ hovorí manželka Lenka s tým, že je dobré, ak deti vedia, odkiaľ je bryndza, syr či korbáčiky. Na halušky chodia aj do salaša pri Nimnici.
Jozefa Nováková z Považskej Bystice sa aj s manželom Augustínom vybrali na výlet. Chceli príjemný deň zakončiť dobrým jedlom na Bačovej ceste. „Všetko je zdravé, veď je to z čistej prírody,“ skonštatovala pani Jozefína.
Guláš, mäsko, palacinky
Na odbyt išiel aj guláš a pečené mäsko. František Matúš zo Slopnej hovorí, že dôležité nie sú len suroviny a správne ho dochutiť, ale hlavne variť s láskou. Ten baraní pripomína skôr divinu. No a aby nás vraj názov nepomýlil. Nemusí byť z barana, ale aj z oviec.
S veľkou láskou pripravovala na salaši síce netradičné jedlo, ale žiadané hlavne deťmi, Kristínka Mayerová. Boli to palacinky. „Som z Považskej Bystrice. Zavolali ma, aby som prišla pomôcť pri akcii. Bola som tu aj na brigáde pri zbere maku. Salaš je super,“ hovorí študentka, z ktorej bude raz manažérka.
Má jasno v tom, kam by nasmerovala ľudí, keby mala manažovať niečo v cestovnom ruchu na Považí. „Určite na salaš.“
Obrázky z maku a súťaž jedákov
Pre deti boli pripravené zaujímavé tvorivé dielne. Robili obrázky z makových zrniečok, bieleho aj čierneho. Tiež zo šúľkov, ktoré zostali po ich lisovaní. „Obrázok som namaľoval tým, čo je v tom pohári, potom som tam dal mak a ten sa prilepil. No ešte som tam prilepil tie valčeky,“ prezradil postup práce Ondrejko Faktor. Na veľký výkres robil menovku na dvere pre draka.
Laura Nižníková vyrobila viac obrázkov. Tešila sa veľmi na ovečky, ktoré sa zvyknú pásť aj na lúke pri ich dome. Vaneska Kvasnicová vytvorila dokonca krásny portrét maminy a súťaž aj vyhrala. Lucka Kolčiterová, ktorá získala tiež ocenenie, vyrobila slniečko. Bola aj súťaž v jedení halušiek a pití žinčice. Vyhrali chalani z Pezinka. Niektorí pili žinčicu prvýkrát. Obaja výhercovia boli nádejní zaťovia Ivana Knézela, ktorý sa nechal nahovoriť na koštovku slivovice.
Súťaž v jedení halušiek bola aj pre deti. Našli však len dve odvážne dievčatá, Anna Sochorová a Nelka Apoleníková. „Ja som halušky dlho nejedla. Zachutili mi až pred rokom. Prihlásila som sa, doma ich nemávame často,“ prezradila Anička.
AJ SÚŤAŽ O NAJLEPŠIU SLIVOVIČKU
Zaujímavosťou tohto ročníka Bačovej cesty v Pružine bola súťaž o najlepšiu slivovicu. Na hodnotenie mali jedenásť druhov.
„Pred desiatimi rokmi boli slivovice práve z nášho regiónu na prvom mieste v súťaži Euroregiónu Biele Karpaty,“ prezradil Jozef Štens, jeden z organizátorov. Vtedy porazili aj vychýrenú bošácku slivovicu. Na prvom mieste bola slivovica zo Slopnej, druhá z Plevníka-Drienového. Tak si povedali, prečo si nezasúťažiť aj medzi sebou v regióne Považská Bystrica.
Podľa hodnotiteľa Ivana Knézela treba pri koštovke najprv dôkladne ovoniavať. „Správna musí byť aj teplota, aby sme mohli cítiť nosom, ako sa rozplýva aróma. Dá sa poznať nielen to, aké je v destiláte ovocie, ale aj druhy sliviek,“ tvrdil. Keď sa dostane na jazyk, musí byť chuť vláčna, nesmie vás podráždiť na kašeľ. Pripustil, že tento rok bolo slnka aj ovocia nadmieru, tak destiláty mali predpoklady na dobrú kvalitu.
Na prvom mieste skončila nakoniec slivovica Štefana Hrenáka zo Slopnej pálená v Lysej pod Makytou, druhá tiež zo Slopnej od Štefana Hrenáka pálená v Hornom Lieskove a tretia od Jozefa Babušu z Dolného Lieskova pálená v Hornom Lieskove.
Podľa bačovky Oľgy Apoleníkovej, tak ako bryndza, syr, žinčica a ovce, patrí k regiónu Považia aj dobrá slivovica.
NÁZOR ODBORNÍKA
Odborník na ovčie výrobky, ktorý spolupracuje s mnohými ekofarmami a ekosalašmi, Karol Herian hovorí, že mnohí ľudia sa vracajú k výrobkom zo salašov, čo je dobré.
„Sú zdravé. Ich spotreba je pritom nízka, mali by sme konzumovať dvoj- až trojnásobok týchto výrobkov. Propaguje sa všetko možné, ale to, čo nám dáva naša zem, podceňujeme,“ povedal s tým, že vo Francúzsku konzumujú množstvo domácich vyzretých aj mastných syrov a sú zdraví. „Nie je pravda, že len to, čo je chudé, je zdravé,“ zdôrazňuje Herian. Treba sa vraj držať starých osvedčených tradícií.
