POVAŽSKÁ BYSTRICA. Biológovia varujú, že za posledných štyridsať rokov stratila zem takmer polovicu svojich divo- žijúcich zvierat a toto tempo sa zrýchľuje. Zmeny nemusia byť na prvý pohľad badateľné, no nevyhli sa ani regiónu stredného Považia. Stačí sa porozhliadnuť a pátrať po tradičných posloch jari, lastovičkách či belorítkach. Je ich výrazne menej. O ich úbytku, ale i prospešnosti sme sa porozprávali s Ivanou Kalafusovou zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy.
Ľudia si obyčajne mýlia lastovičky s belorítkami, pre mnohých sú to jednoducho lastovičky. Aké sú medzi nimi rozdiely?
– Belorítku domovú od lastovičky odlíšime ľahko – má menej vykrojený chvost a typický čiernobiely kostým, akoby si obliekala frak. Ľudovo sa často nazýva „juríčka“, pretože prilieta na svätého Juraja, teda koncom apríla. Belorítky domové nás sprevádzajú od apríla až do začiatku septembra. Budujú si hniezda typického polguľovitého tvaru s otvorom. Donedávna boli bežné na dedinách a v mestách aj v stokusových kŕdľoch. Lastovička domová má však najradšej tradičný vidiecky spôsob života. Maštaľ s kravičkou je viac ako vítaná. Hniezdo má miskovitý tvar. Sú veľmi zhovorčivé.
Ich úbytok je v našej krajine viditeľný. Presnejšie, je ich vidieť čoraz menej. Aký je dôvod?
– Lastovičiek a belorítok je dnes možno len desať percent z počtov, aké tu boli ešte pred rokom 2000. Dôvodov je viacero. Úbytok potravy, úbytok hmyzu súvisiaci so spôsobom hospodárenia v krajine a jednou z príčin je menej možností hniezdenia. Ľudia jednoducho hniezda zhadzujú.
Často aj počas obdobia rozmnožovania. Ak sa im zlikviduje znáška, alebo sa usmrtia mláďatá, vtáky už nevedia doplniť straty na populácii. Lastovičky a belorítky okrem hniezdnej steny pod „previsom“ potrebujú aj obyčajnú kaluž s blatom po jarnej búrke, kde si naberajú do zobáčikov stavebný materiál.
Na vybetónovaných a vyasfaltovaných sídliskách si ho nenájdu, a tak sa stáva problémom aj stavba nového hniezda. Ďalším negatívnym faktorom sú protiabsorpčné nátery zateplených fasád, na ktorých si belorítky a lastovičky nedokážu pevne uchytiť hniezdo. Po vyschnutí blata jednoducho opadne a často sa zrúti s nakladenými vajíčkami, ba dokonca s vyliahnutými mláďatami.
Aké máte skúsenosti s ľuďmi v okolitých obciach, kde ešte lastovičky či belorítky hniezdia? Prekážajú im?
– Je zvláštne, ako ľuďom znenazdajky začal prekážať vtáčí trus. V mnohých krajinách západnej Európy aj východnej Európy aj ďalšieho sveta sa to berie ako normálna súčasť života. V Poľsku, Maďarsku, v Ukrajine s nimi žijú v symbióze. U nás sa prestávajú chovať zvieratá a ľudia na dedine žijú viac mestským spôsobom života, hniezda im na vynovených domoch prekážajú. Pritom v dobách nedávno minulých si ľudia na našom území tiež veľmi vážili lastovičky. Dokonca sa vzťah k ich hniezdam dostal aj do ľudovej slovesnosti.
„Kto zničí hniezdo lastovičiek, toho domu sa bude šťastie vyhýbať.“
Dnes sa náš vzťah k nim dostal do akejsi temnej a chladnej úrovne. Čistota okien sa dá zabezpečiť veľmi lacno. Stačí primontovať podložku „truskozberku“, ako to majú napríklad školáci v Udiči, a tešiť sa zo zrodu nového vtáčieho života. Ak kŕdlik malých niekoľkogramových vtáčikov dokáže preletieť tisícky kilometrov, preletieť Saharu a na jar späť a o rok znovu, nainštalovať podložku nemôže byť problém.
Ako poslom jari môžu pomôcť ľudia, aby ste im vy nemuseli nahrádzať rodičov?
– Obyvatelia, ktorí radi podporia hniezdenie, môžu inštalovať „búdku“, teda umelé hniezdo, aby si vtáčí cestovatelia po vyčerpávajúcom jarnom prílete našli domov. Nie je problém si ich zadovážiť. Nájsť sa dajú aj na internete. S príkladným prístupom sme sa stretli v obci Papradno, kde pani Miniariková nainštalovala takéto náhradné hniezda na prilákanie belorítok a plánuje hniezdnu ponuku rozšíriť. Tiež v Základnej škole v Udiči sa k hniezdam lastovičiek správajú ohľaduplne. Nezhadzujú ich. V rámci zelenej školy sa tu starajú aj o iné vtáčiky, vešajú na stromy vtáčie búdky.
Mestskí chytači hmyzu
Dážďovníky a netopiere sú späté viac s mestami a v ich novodobej histórii hlavne s vetracími otvormi striech panelákov, kde mali svoje útočisko. Zatepľovanie budov ich o možnosť úkrytu často pripravilo. Pritom sú užitočnými pomocníkmi v boji proti komárom. O ich užitočnosti niet pochýb. Jeden dážďovník uloví denne až 50 g hmyzu, čo je viac ako sám váži. Jeden netopier zasa dokáže za noc uloviť až 3 000 komárov. Ivany Kalafusová zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy povedala, že stačí málo. Nechať voľné, nezamriežkované vetráky do atiky, alebo ako kompromisné riešenie zabudovať do steny búdku zo zatepľovacieho materiálu. Ponechanie vetracích otvorov je ideálnym a zároveň najmenej náročným riešením. V niektorých mestách sa atiky na zateplených domoch uzatvorili, ale na paneláky montujú náhradné hniezdiská pre dážďovníky.
„Existuje viac typov špeciálnych búdok od drevobetónových po polystyrénové, ktoré sa dajú zakomponovať priamo do zateplenia alebo na povrch zateplenia bez narušenia celistvosti fasády bytového domu, pričom navýšenie nákladov na zateplenie je minimálne. Umiestnenie búdok však treba považovať za posledné riešenie,“ povedala Kalafusová.
Inštalujú sa vždy vysoko na vynovené fasády domov. Dážďovník tmavý nevie zo zeme vzlietnuť. Do vzduchu sa púšťa voľným pádom. Potrebuje vysoko umiestnené dutiny – hniezda si „nemuruje“ ako belorítka a lastovička. Panelákové sídliská sa stali jeho obľúbeným hniezdnym biotopom.