ZÁRIEČIE. Dedinka v strede Púchovskej doliny dala názov aj typickému ľudovému kroju z tejto oblasti, ktorý sa v jednotlivých dedinách doliny spravidla líši len v detailoch. Katarína Kožúriková-Daníková píše knihy o osobitom kroji zo Záriečia a výšivkách.
Vyrastali ste v Záriečí. Ako ste sa dostali k záľube objavovať a zaznamenávať históriu tunajšieho kroja?
Cez doktorandskú prácu, lebo okrem iného som študovala aj pedagogiku. V rámci nej som sa venovala tiež ľudovej slovesnosti. Popri výskume nášho rodinného a kalendárneho zvykoslovia mi ľudia spontánne darúvali súčiastky krojov. Tvrdili, že u mňa budú v dobrých rukách.
Zbierate všetko, čo príde pod ruku, alebo sa špecializujete na niektorú konkrétnu časť kroja?
Začala som sa venovať technike spracovania výšivky, názvosloviu a aj praktickej výrobe vyšívaných súčastí kroja. Vyšívala som pre seba, pre svoje deti a robím aj rekonštrukcie starých výšiviek. Keď sa ku mne dostane stará krojová súčiastka, ktorá nie je v poriadku, snažím sa ju dostať do pôvodnej podoby.
Vyšiel kalendár s fotkami zo života starej Marikovej Čítajte Zjednodušená laická predstava je, že na dedine sa dedí a nosí jedna podoba kroja, ktorá sa stáročia nemení. Označujeme ho ako tradičný kroj. Je to tak?
Nie. Kroje síce mali svoje prísne pravidlá, ale tie sa vyvíjali s rôznymi vplyvmi. Etnickými, historickými a aj módnymi. Dôležité v súvislosti s výšivkou je aj to, že pracovné kroje, ktoré sa nosili v bežný deň, nikdy neboli tak zdobené ako tie, v ktorých sa išlo do kostola alebo napríklad na svadbu.
Čo myslíte pod prísnymi pravidlami?
Dodržiavala sa napríklad farebnosť. Iné farby používali mladšie, iné staršie ženy. Vždy k vyšívaným opleckám sa ladili stužky do papúč, na zástere a do vlasov.
Líšilo sa obliekanie aj pre rôzne účely či rôzne cirkevné sviatky?
Farebnosť bežala krásne s cirkevným rokom. Na Ducha, teda na svätodušné sviatky, sa napríklad obliekali na modro. Do spovedných rukávcov, na ktorých sa väčšinou používala výšivka v troch odtieňoch modrej farby. Pôstne obdobie pred Vianocami znamenalo striedmosť, čiernu farbu, alebo,naopak, bielu. Vence na zásterách boli biele, oplecká sa vyšívali čiernou.
Kedy sa nosili najpestrejšie verzie krojov?
Keď bola posviacka kostola, to je u nás v septembri okolo Matúša, vtedy si ženy obliekli to najkrajšie, čo doma mali. Bola to vec prestíže.
Aj chlapi sa takto pretekali?
Nie, u chlapov to bolo podstatne jednoduchšie. Pôvodne dokonca výšivka na mužskom kroji ani nebola. Tá, ktorú chlapi nosia dnes, je autorským dielom. Motív pochádza z výšivky na zásterách žien. Je to z obdobia, keď vo Vydrnej pôsobil ako učiteľ Juraj Tóth. V dvadsiatych, tridsiatych rokoch minulého storočia sa začali organizovať rôzne národopisné výstavy. Folklór bol zrazu moderný, podobne ako dnes. Vtedy sa začala vyšívať aj chlapská košeľa. Mnohí si myslia, že je to práve ona tradičná, pôvodná výšivka. Ale nie je to tak. Chlapi mali dovtedy len ľanové a konopné košele bez farebnej výšivky. Ažúrovalo sa len bielou niťou.
Dávali sa kroje vyšívať najšikovnejšej v dedine, alebo sa o to starali mamy?
Neboli na to špeciálne vyšívačky. Peniaze boli potrebné na živobytie, nie na parádu. Ak sa dievčatá chceli páčiť, vyšívali si viac-menej samy. Keď sa dostali do určitého veku, učili sa vyšívať. Šikovná dievka to mala vedieť. Chystala si predsa výbavu. Čím bola nevesta bohatšia, tým viacej truhlíc s výbavou viezli po svadbe od nevesty do domu ženícha, kam sa dievča za manželom sťahovalo.
Horami strážené piesne spievajú ri všetkých príležitostiach Čítajte Dediny v Púchovskej doline majú na prvý pohľad rovnaký kroj. Boli medzi nimi nejaké rozdiely?
Áno, ale len v niektorých súčiastkach, v detailoch, v typických motívoch pre tú ktorú obec. My máme v Záriečí napríklad špicaté „stánky“ na živôtiku. Vedľa v Lúkach ich majú hladké. Farebnosť bola podobná. Od Lúk smerom na Lysú nebolo také prísne radenie vo výšivkách na rukávcoch, do troch pásov, aké sa dodržiavalo u nás. Ich výšivka išla viac do priestoru.
Bola pre Záriečie typická červeno-čierna kombinácia výšivky, akú dnes vídame na krojoch folklórnych tanečníkov?
Nebola typická, ale určite obľúbená. Radi ju na opleckách nosili staršie nevesty. Alebo vdovy, ktoré sa mali druhý raz vydávať.
Hral kroj úlohu vo výbere partnera?
Traduje sa to. V každom prípade podľa kroja bolo evidentné, odkiaľ človek pochádzal. Odzrkadľovalo sa v ňom aj bohatstvo regiónu. Zmeny sa presadzovali len pozvoľna. Skôr sa presadili tie praktické. U nás napríklad modrotlač nahradila pôvodnú bielu farbu sukne, rubáša, ktorá bola náročná na údržbu. Módnosť sa prejavovala skôr v materiáloch, nie až tak vo výzdobe.
Venujete sa zvlášť čepcom. Akú hrali rolu v kroji žien?
Vydaté ženy sa nejako museli odlišovať od slobodných. Už na prvý pohľad takto upozorňovali mužov, aby ich nepokúšali. Nosili ich aj slobodné matky, ktoré takýmto spôsobom verejne prezentovali, že majú záväzok. A aj samotný obrad začepčovania mal svoju dôležitosť. Dievčina opúšťala slobodný spôsob života, lúčili sa s ňou družice, slobodné kamarátky. Richtovačka, tak sa nazývala žena, ktorá neveste založila čepiec, ju tým uviedla medzi vydaté ženy.
Čepiec nahradil svadobný veniec. Kedysi nevesty nosili partu. Kam sa podela?
Zhruba do dvadsiatych rokov minulého storočia nosili nevesty svadobné party. Nemali závoj, ale pätnásť stužiek. Zdobili sa kvetmi, ktoré boli vyrobené z poskladaných stužiek. Venčeky prišli neskôr, až so spomenutou módou dvadsiatych rokov. Ich zhotovenie bolo podstatne jednoduchšie.
Čo ešte priniesla móda začiatkom minulého storočia?
Určite skracovanie sukní pod kolená. Dovtedy sa nosili po členky. Nohy sa neukazovali. U mužov, ktorí cestovali za prácou, sa kroje vymenili za „mestské šuchy“, mestskú módu. Veľmi málo mužov sa už ženilo v krojoch.
Slobodní muži sa od ženatých ale nijak výrazne neodlišovali. Mýlim sa, alebo je to tak?
Nechcem byť hnusná, ale muži to mali vždy jednoduchšie. Obrúčky sa vtedy nenosili. Slobodní muži nosili pierko za klobúkom.
Rekonštruujete staré party, čepce, zbierate súčasti starých krojov. Kde si môžeme vašu zbierku pozrieť?
Radi by sme v budúcnosti u nás v Záriečí vytvorili muzeálnu expozíciu, kde chceme prezentovať vývoj nášho ľudového odevu. Len fotografií opleciek a záster, ich nákresov mám aktuálne vo fonde dvesto až dvestodvadsať. Rôznych farebností a vzorov.
