POVAŽSKÁ BYSTRICA. Mladí vyznávači skateboardingu teraz prišli s návrhom spojiť viaceré uličné subkultúry a vytvoriť pre ne spoločný priestor. Ten by mal prepojenie s verejným priestorom. Zástupcovia občianskeho združenia Ende skate klub ho odprezentovali na zasadnutí zastupiteľstva aj odbornej komisie.
Boli aj petície, a nič
Daniel Kostelanský hovorí, že ich združenie Ende skate klub vzniklo už v roku 2006. „Nie sme žiadna dvojtýždňová vec, ale fungujeme už pekných zopár rokov. Bolo tu viacero aktivít, aby vznikol skatepark. Žiaľ, neúspešne. Boli pritom aj rôzne petície, podpísalo ich vyše tritisíc ľudí,“ hovorí.

Niečo vzniklo v meste svojpomocne, takto však nemôžu ďalej fungovať. Dodal, že záujem o tieto aktivity tu bol a stále aj je veľký.
Priestor pre uličné športy aj verejnosť
Mladý architekt Maroš Kostelanský, ktorý prišiel zámer prezentovať po architektonickej stránke, vysvetľuje, že nechcú riešiť len samotných skaterov.
„Uličná kultúra, napríklad streetdancerov, parkouristov, bikerov, skaterov, funguje aj v našom meste. Chceme vytvoriť priestor pre túto subkultúru, kde by sme zahrnuli aj verejný priestor s lavičkami, aby sem mohli prísť aj dôchodcovia so psíkmi či mamičky s kočiarmi a menšími deťmi,“ hovorí Maroš Kostelanský.
Ide o posun voči tomu, čo funguje vo viacerých mestách na Slovensku. „Veľmi by sme si ako mesto šplhli, zvýšila by sa atraktivita Považskej Bystrice,“ dodáva Maroš Kostelanský s tým, že mestu chýbajú priestory pre alternatívne druhy športovania.
Toto všetko dokážu, v meste im však chýba priestor.
Oživenie priestoru v meste
V západných štátoch sú si dobre vedomí benefitov, keď dávajú skateboardistov a iných členov uličnej subkultúry do verejných priestorov. „Ide o oživenie a vytváranie verejného účinkovania, predstavenia, ktoré mesto nič nestojí,“ vysvetľuje architekt Kostelanský.
Deti majú dnes stále viac tendenciu k nepohybovým aktivitám. Činnosti v novom parku by sa diali slobodne, na ulici, mohli by ich pritiahnuť veľmi rýchlo k činnosti. „Mali by kde ísť, mali by s kým ísť. Vznikali by sociálne väzby, ktoré si zabúdame v poslednom čase budovať,“ dodáva ešte Maroš Kostelanský.
Predkladatelia zámeru navrhli aj lokality, kde by mohlo športovisko vzniknúť, priamo na zasadnutí zastupiteľstva. Neskôr ich ešte rozšírili a predložili na výbore mestskej časti Lány aj na zasadnutí odbornej komisie výstavby, dopravy a životného prostredia.

Každá lokalita je problematická
Mestská architektka Daniela Šešová upozornila napríklad na problémy s územným plánom, majetkovými pomermi alebo sieťami pri jednotlivých lokalitách. Tiež treba podľa nej myslieť na to, aby nešlo o územie, kde býva v bytoch či domoch veľa ľudí. „Ako problematická sa javí každá vytipovaná lokalita. Všetko sa dá, samozrejme, riešiť,“ dodala nakoniec.
Na problémy upozornili aj niektorí poslanci v komisii aj členovia z odbornej verejnosti.
„Mesto má málo pozemkov, možno len desať percent. Nikto nepovie, že to nechce, ale treba sa poradiť, nájsť kompromis. Vízia, ktorú ste si spravili, nie je až taká reálna, ale pri kompromisoch by sa dala uskutočniť,“ vyjadril sa poslanec František Matušík.

Podpora myšlienky
Niektorým poslancom sa zdala myšlienka výborná. „Patrí to do mesta. Fajn je,ak sa nesnažíme vytlačiť športovcov von, ale zakomponovať ich činnosť do mesta architektonicky aj transgeneračne. Ako sa prerobila zóna, tak je v meste odrazu živšie,“ vyjaril sa poslanec Michal Kolník.