POVAŽSKÁ BYSTRICA . Po roku opäť mesto ožilo spolupatričnosť a chuťou pomáhať na šiestom ročníku Behu nádeje. Ľudia neprišli bežať len za seba, ale hlavne pre niekoho iného. Body odovzdávali stredným školám, ktoré potom získali adekvátnu sumu peňazí na nákup športového náradia. Štartovné tak poslúžilo dobrej veci.
Pomôcť prišli nielen mladí a školy, ktorí mali možnosť sa zúčastniť. Podporiť myšlienku sa rozhodli aj rodičia s deťmi, športoví nadšenci a zamestnanci podnikov, ktoré v meste pôsobia.
Beh nádeje organizuje každoročne občianske združenie Zrniečka pre sny. Podporiť stredné školy prišli aj miestne základné školy, ktorým bol venovaný minulý ročník, nebežali však za seba. Rozhodli sa ukázať svoju solidaritu a pomôcť niekomu inému. Napríklad základná škola Nemocničná sa rozhodla podporiť obchodnú akadémiu. Základná škola Hliny prišla podporiť strednú zdravotnícku školu.

Dobrý pocit bol motívom
Zastúpenie na podujatí mali všetky stredné školy v meste. Študenti prišli spolu so svojimi pedagógmi.
Za strednú priemyselnú školu sa rozhodol bežať Juraj Masár. Športu sa venuje pravidelne. Veľkú radosť mu robí beh, korčuľovanie a motorka. Podporiť priemyslovku sa rozhodol aj Patrik Jakubek. „V telocvični nám chýba najmä náradie na skok do výšky,“ prezradil.
Juraj Bušovský sa rozhodol prísť až zo Žiliny. Bežal po prvýkrát za strednú odbornú školu strojnícku. Behu sa nevenuje aktívne, rozhodol sa prísť skôr pre dobrý pocit. „V poslednom čase, aktívnejšie uplynulý mesiac, sa venujem však posilke.
Martin Chodúr nahovoril aj priateľku Simonu Veteškovú, aby prišli bežať za strojnícku odbornú školu. „Urobíme určite niečo aj pre svoje zdravie,“ skonštatoval Martin.
Prišli súčasní aj bývali pedagógovia
Katarína Drápalová učí slovenský a nemecký jazyk. Prišla po prvýkrát spolu s kolegyňami, rozhodli sa podporiť strednú zdravotnícku školu, na ktorej vyučuje.
„Z našej školy máme celkom vysokú účasť, veľmi sa tešíme. Možnosť aktivizovať študentov aj mimo školy je skvelé. Je to pekná akcia,“ dodáva nadšene.
Marta Jakubíková v minulosti učila telesnú výchovu, dnes je na dôchodku. Sama hodnotí takúto príležitosť za veľmi dobrú. „Život je pohyb, pohyb je život“, prezrádza vitálna dôchodkyňa. K športu viedla nielen žiakov a svoje deti, ale aj seniorov. Podľa nej je dôležité športovať nielen kvôli fyzickej kondícii, ale celkovému životnému štýlu. Človek by mal mať radosť zo všetkého, potom aj zdravie ukáže jeho dôležitosť. „Napriek tomu, že občas sa mi už ozve nejaký ten kĺb, najmä pri väčšej záťaži, športujem. Časom sa to však upokojí,“ dodala.
Pomôcť školám prišli všetky generácie
Pomocnú ruku prišli podať všetky generácie, športovci, ale aj nešportovci.
Anetka Tekelová prišla so svojou maminou. Sama priznala, že najskôr sa jej ne-chcelo. Prekonala sa však a rozhodla sa bežať tri kilometre. „Trošku sa bojím, možno ma občas mamina aj potiahne,“ prezradila Anetka.
Jej mamina je aktívna bežkyňa. Dcéru vedie nielen k behu, ale aj turistike, bedmintonu.
Pani Oľga Gašpárková z Považskej Bystrice prišla s vnúčikom po prvýkrát. Chlapec súťažil v kategórii mini, na odrážadlách, babka bežala. Ako sama prezradila: „Hlavným dôvodom, pre ktorý sme prišli, je podpora akcie. Mnoho detí totiž nešportuje a to nie je dobré.“
Lucia Bednárová sa rozhodla bežať trasu dlhú 5 km. Športu sa venuje rekreačne niekoľkokrát do týždňa. „Je to dobrá vec, takáto podpora stredoškolákov,“ dodala.

Každý sa stal víťazom
Systém sa v porovnaní s minulým ročníkom trošku líšil. „Zmenili sa kategórie. Tento rok bol venovaný stredným školám. Svoju solidaritu ukázali aj minuloroční víťazi,“ začala svoje rozprávanie pani Katarína Beranová, predsedníčka občianskeho združenia Zrniečka pre sny.
Víťazom bol každý zapojený. „Každý si odniesol finančnú čiastku vloženú do štartovného,“ objasňuje Katarína Beranová. Percentuálne podľa počtu žiakov sa vypočítali jednotlivé miesta. Zvýšiť čiastku mali jednotlivé školy možnosť aj bonusovými bodmi.
Cieľom neboli len financie pre školy
Katarína Beranová v minulosti vyučovala aj telesnú. K športu viedla aj svoje deti, tie ostali verné športu dodnes.
„Podľa mňa sú dnešné deti tiež zapálené pre šport, chcú vyhrávať,“ tvrdí s tým, že je nevyhnutné preto už v malom veku podporiť toto nadšenie, inak vyprchá. „Moja dcéra Lenka má skúsenosť, ktorá podporila myšlienku, že niečo treba zmeniť,“ pokračuje pani Beranová. Vyučuje na vysokej škole v zahraničí, v USA. Učí vedu o pohybe. Jedného dňa sa v triede opýtala, koľkí aktívne športujú. Ruky zdvihla väčšina študentov v triede. Potom prišla na Slovensko, prezentovať do Považskej Bystrice na strednú školu. Rovnakú otázku položila študentom. Zdvihli sa len dve ruky. „Myslím si, že to je práve signál, že niečo treba zmeniť a mládež by sa mala začať viac starať o svoje zdravie,“ dodala Beranová.
Dcéra Lenka pomáha s organizovaním podujatia. Každý rok meria cestu z USA. „Chceli sme dať ľudom impulz, ukázať, že je dôležité, aby sa stretávali,“ prezrádza. Verí, že zdravie a komunita sú dôležité. Školy, deti, rodičov a podnikateľov je dôležité spojiť, nech je do budúcna lepšie,“ hovorí s tým, že šport posilňuje nielen fyzickú, ale aj mentálnu kondíciu ľudí a dáva životu iný rozmer.
Účasť a výsledky
Na podujatí sa zúčastnilo vyše 500 účastníkov nielen z Považskej Bystrice a okolia.
„S organizáciou pomáhalo asi 70 dobrovoľníkov, bez ktorých by nebolo možné podujatie organizovať. Som za to nesmierne vďačná,“ dodáva na záver Katarína Beranová. Za svoju pomoc získali extra body pre svoje školy.
Najviac bodov získala nakoniec na Behu nádeje stredná zdravotnícka škola, bolo to 485,86 bodu a sumu 1 250 eur. Na druhom mieste bolo gymn á zium, ktor é z í skalo 1 009 eur a tretia priemyslovka so 676 eurami.
Potom nasledovala obchodná akadémia, stredná odborná škola strojnícka a stredná odborná škola.
Autor: Monika Krajči