Nielen o nedávno skončenej sezóne, ale aj o budúcnosti hovoríme s trénerom MŠK Považská Bystrica Václavom Strakom.
Považskobystrická hádzaná v posledných rokoch pod vaším vedením stúpa v domácom rebríčku. Čím to je?
- V klube som šesť sezón, v posledných štyroch sezónach sme obsadili postupne piate, štvrté, tretie a teraz druhé miesto. Myslím si, že to trochu korešponduje s filozofiou klubu, snažíme sa robiť perspektívne s dlhodobejším výhľadom. Je to iné, ako zohnať silného sponzora, nakúpiť viacero kvalitných hráčov a vystreliť nahor. My ideme vlastnou cestou. Káder ostal aj po vlaňajšej sezóne viac-menej pohromade. Herný systém majú hráči zažitý, prejavili sa aj skúsenosti z ťažkých pohárových zápasov v Európe a to všetko vústilo vo vydarenú sezónu.
Už viac ako desaťročie vládne slovenskej hádzanej Tatran Prešov. Vám však vyšiel geniálny kúsok v Slovenskom pohári, ktorý ste získali. Verili ste si?
Prešov je tím, ktorý sa dá zdolať, ale nedá sa nad ním pravidelne vyhrávať. Systém pohára bol určený vopred, finálová štvorica hrala počas víkendu v Košiciach. Smerovali sme všetko k tomuto zápasu pre oba tímy na neutrálnej pôde. Tatran pravidelne oberieme v každej sezóne o nejaké body, výnimkou nie sú ani výhry. Vlani sme s nimi dvakrát remizovali. Po semifinálovej výhre s Topoľčanmi sme sa vo finále Prešova nezľakli. Súper nepodal očakávaný výkon, nehral dobre a v závere sme zápas dotiahli do známeho infarktového sedmičkového rozstrelu, ktorý sme zvládli a po trinástich rokoch sa nám podarilo vybojovať trofej znova pre MŠK Považská Bystrica.
Považská Bystrica vzdorovala majstrovi dve tretiny zápasu Čítajte Keby Vám niekto na začiatku sezóny povedal, že vyhráte Slovenský pohár a získate extraligové striebro, verili by ste?
Vopred sa nikdy nevzdávam, dávam si vysoké ciele, no toto bol smelý scenár. Je to veľký klubový úspech, ak sa vrátime niekoľko rokov naspäť, dostať sa do finále extraligy či pohára je veľmi náročné a nebývalo to pravidlom. Je to fantastický pocit, pohárová cesta bola relatívne jednoduchšia cez Malacky, Nové Zámky a Topoľčany, no v extralige boli okrem Prešova silné tímy Šale a do Vianoc aj Topoľčany, ktoré mali potom finančné problémy. Opäť sme skončili druhí po základnej časti, no tentoraz nie za Prešovom, ale za Šaľou, pričom sme mohli základnú časť aj vyhrať, ale pripravili sme sa o to prekvapujúcou remízou v Malackách v poslednom kole. Jednoznačným cieľom bolo v semifinále prekonať šaliansku prekážku, čo sa nám podarilo už po štyroch zápasov na palubovke súpera.
Vo finále Vás čakal namotivovaný Prešov. Dúfali ste, že sa Vám podarí súpera znova prekvapiť?
Po pohárovom finále sa extraligové odohralo bez problémov. Tatran si dal pozor, aby sa nás pripravil čo najlepšie, nepodcenil nič v príprave ani na ihrisku a k sérii pristúpil s maximálnou vážnosťou. Bolo jasné, že neúspech v pohári ich mrzí, o to viac nám to chceli dokázať v boji o titul. Aj keď sme prehrali 0:3 na zápasy, bolo pre nás uznaním našej práce, ž účastník Ligy majstrov s množstvom legionárov sa musí na zápasy s nami pripravovať naozaj zodpovedne.
Okrem pohára a striebra sa na oceňovaní najlepších hráčov sezóny nestratili ani ďalší súčasní hráči MŠk či odchovanci. Teší Vás to?
Každý úspech, klubu či jednotlivca je pekný. Šimon Macháč bol najlepším extraligovým strelcom, v prvej desiatke boli ešte aj Ljubomir Ivanytsia a Martin Briatka. Najlepším slovenským hádzanárom sezóny bol vyhlásený odchovanec MŠK Ľubomír Ďuriš a najlepším brankárom ďalší odchovanec Marián Žernovič. Aby toho nebolo málo, Peter Kukučka sa stal reprezentačným trénerom a trofej pre najlepšieho strelca dorasteneckej ligy získal náš Andrej Sloboda. V mužskej reprezentácii hrali Šimon Macháč, Ivan Bystrický, Tomáš Vallo a Martin Briatka, šiesti sú v juniorskej a dvaja v kadetskej reprezentácii Slovenska. Myslím, že výpočet týchto mien svedčí o dobrej práci.
Pred sezónou Vás posilnil ukrajinský krídelník Ľjubomir Ivanytsia. Ako hodnotíte jeho výkony v sezóne?
Čakal som, že prinesie kvalitu do tímu, čo sa aj stalo. Mohli sme hrať celoplošne, lebo na druhom krídle sa presadzovali Peter Jurák či Martin Briatka. Uľavilo sa tak stredu, čo pomohlo našej hre. Ľjubo zapadol do tímu charakterovo, je to veľký bojovník a bol oporou.
V kádri bolo viacero vekom ešte dorastencov. Chopili sa šance?
Mladí chlapci ukázali dobrú výkonnosť aj v prvej dorasteneckej lige, kde starší dorast obsadil štvrté miesto. Tím dosiahol výrazný posun vpred, nebol ďaleko od medaily a pokojne mohol pomýšľať na vyššie priečky. Dvakrát vyhrali nad Prešovom, a nebyť zranení Eduarda Valáška, ktorý maródoval s ramenom a ďalších strát, mohlo to byť ešte lepšie. U väčšiny z nich sa rok strávený tréningami s A tímom mužov či naskakovaním do zápasov prejavil pozitívne. Chlapci sa oťukali, získali skúsenosti, dostali dostatok herných minút. Marián Maliar, Andrej Sloboda, Dávid Urík, Marek Štefina, Matúš Oselský, Eduard Valášek, Dominik Zábavčík, Kevin Buday či Buday, ale aj ďalší gólman Marcel Adamčík, ktorý hosťoval v Stupave.
Považská Bystrica je známa veľkým počtom kvalitných gólmanov. Ako ste riešili túto situáciu?
Po letnej príprave ostali v tíme Ladislav Kovačin, Martin Biel a Michal Dobroň. Marcel Adamčík odišiel na hosťovanie do prvoligovej Stupavy, v zálohe bol ešte dorastenec Kevin Buday. Ukázalo sa, že väčší počet nie je na škodu, pretože už v úvode sezóny sa zranil Biel a zápasy ťahala dvojica Kovačin, Dobroň. Keď sa zranil na nohe Dobroň, do brány sa práve včas vrátil Biel. Ak by sa tak nestalo, museli by sme hľadať ďalšie riešenie z vlastných radov. Našťastie, dopadlo to dobre. Najviac odchytal skúsený Kovačin, ktorý však niekedy bral na seba príliš veľkú zodpovednosť. Odchytal viacero excelentných zápasov, no našli sa aj menej vydarené, ale bol oporou. Svoje si odviedli aj jeho kolegovia, ktorí v bráne stále menej.
Najlepším strelcom súťaže bol pivot Šimonm Macháč. Ako ste boli spokojní s týmto postom?
Začnem od konca. Adam Lovíšek neabsolvoval letnú prípravu, kvôli práci sa nemôže hádzanej adekvátne venovať. Dominik Zábavčík trénuje poctivo, ale extraliga je zatiaľ pre neho priveľa, nemá fyzické parametre.
