Aké sú možnosti samospráv menších miest v znižovaní odpadu? Je zvýšenie poplatku za vývoz motivujúce?
Samosprávy nezvyšujú poplatky len preto, že by takto chceli motivovať ľudí. Je to reakcia na minuloročnú novelu zákona o uložení odpadu na skládkach, ktorá významne zvyšuje skládkovací poplatok. Do roku 2018 bol necelých 5 eur za tonu odpadu. Tento rok sa zvyšuje od siedmich do sedemnásť eur v závislosti na tom, ako sa v danej obci či meste triedi odpad. Od miery vytriedenia sa odvíja konečný poplatok za uloženie.

Samosprávy, ktoré majú v zmesovom odpade menšie percento ešte ďalej vytriediteľných zložiek, platia menej?
Samosprávy museli do konca februára nahlásiť na skládku a zverejniť na svojom webovom sídle mieru vytriedenia a na základe nej sa zaradili do skupín. Ak napríklad obec triedi pod desať percent z celkového objemu odpadu, platí za uloženie každej tony najvyššiu sadzbu sedemnásť eur. Ak ale triedi viac ako šesťdesiat percent, tak sa poplatok zvýšil z piatich eur iba na sedem. Obce už dnes vedia vypočítať, o koľko sa im zvýšia náklady na odpadové hospodárstvo.
Mnohé samosprávy doposiaľ nezvyšovali poplatky za vývoz smetí, ale dotovali rozdiel z obecného rozpočtu. To už nie je možné?
Podľa nového zákona samospráva nesmie doplácať na odpadové hospodárstvo a musí ho hradiť len z poplatku, ktorý vyzbiera od obyvateľov.
Kde začať, akú stratégiu zvoliť, aby mestá zvýšili triedenie odpadu do roku 2020 na päťdesiat percent, ako požaduje európska legislatíva?
Dnes je všeobecne známe, že na to, aby mohlo dobre fungovať odpadové hospodárstvo, je treba splniť štyri základné predpoklady. V prvom rade mať dostatočne komfortnú štruktúru na zber odpadov. Ak hovoríme o triedenom zbere, tak aj vytriedených zložiek odpadov. V praxi to znamená dostatočný počet kontajnerov a prijateľná donášková vzdialenosť.
Ako by mali byť rozmiestnené nádoby na separovaný zber, aby boli ľudia ochotní separovať?

V zástavbe bytových domov by mala byť vzdialenosť od jednotlivých vchodov k stojisku separačných kontajnerov nie viac ako päťdesiat metrov. Nad túto vzdialenosť výrazne klesá ochota občanov zapojiť sa do triedeného zberu.Ideálne je, ak pri každej nádobe na zmesový odpad sú aj nádoby na separovaný zber. Tiež je nereálne chcieť od obyvateľov, aby zvýšili triedenie na 70 percent, ak nemajú žiadnu možnosť zvlášť uložiť bioodpad.
Hrá biologicky rozložiteľný odpad naozaj takú zásadnú rolu?
Komoditami, ako sú sklo, papier, plasty či tetrapaky, dokážeme triediť len okolo tridsať percent odpadu. Ak nezapojíme bioodpad nedokážeme dosiahnuť ani tú päťdesiatpercentnú potrebnú mieru triedenia. Samosprávy, ktoré ho triedia, sa pomerne jednoduchým spôsobom dokázali priblížiť k päťdesiatim percentám. Aktuálne mám takú skúsenosť zo Starej Turej, kde zber bioodpadu zaviedli.
Druhým predpokladom fungujúceho odpadového hospodárstva je dostatočná osveta a informovanosť, čo má občan s odpadom robiť, kde a ako ho triediť. Zaostávame v tomto ohľade?
Slovensko v porovnaní so svetom v tomto výrazne pokrivkáva. Niektoré obce si ani neplnia zákonnú povinnosť mať zverejnený systém nakladania s odpadom na svojom webovom sídle.
Čo je tretím predpokladom?
Kontrola. Ak nevieme, čo robia ľudia s odpadmi, nevieme, kto sa ako správa, nevieme ľudí motivovať, nevieme na nich vplývať. Na základe konkrétnych výsledkov kontroly vieme adresne reagovať na chyby, ktoré sa robia.

To ale nefunguje pri bytových domoch.
Tam je to zložitejšie, ale dajú sa zaangažovať už napríklad jednotlivé spoločenstvá či vchody. V Žiari nad Hronom majú zamykateľné stojiská či kontajnery na zmesový aj triedený odpad. Kľúče majú len určité skupiny obyvateľov a tam sa dá veľmi presne reagovať, ak niekde vznikne problém so zlým triedením. Ak sa nájde v bioodpade niečo, čo tam nepatrí, nemusia obehnúť celé mesto, ale kampaň sa urobí len tam, kde treba.
Posledným štvrtým bodom je motivácia obyvateľov k separovaniu. To sa ale vraciame na začiatok rozhovoru. Ako motivovať?
Preferujeme morálnu motiváciu. Vysvetľovať ľuďom, že je to nevyhnutnosť, ak sa snažíme zachovať zdravé životné prostredie pre nasledujúce generácie. Morálna motivácia je najtrvalejšia. Vysvetľujeme, že plasty, papier, sklo, pneumatiky, to všetko platia výrobcovia v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov. My by sme sa teda mali snažiť, aby tam skončilo čo najviac odpadov, lebo sme si už ten recyklačný poplatok zaplatili. Premietol sa totiž do ceny výrobku. Je hlúposť platiť ešte raz za uloženie takéhoto odpadu na skládke. Keď sa to ľuďom vysvetlí, sú ochotnejší separovať. Ekonomická motivácia sa preceňuje. Ak je sadzba za smeti tridsať eur, desaťpercentná zľava by za rok činila tri eurá, to nie je motivačné.
Hovorili sme o triedení v domácnostiach pri vzniku odpadu. Sú ale možnosti, ako ešte zhodnotiť vyvezený zmesový odpad?
Áno, mechanicko-biologickým triedením v malých dotrieďovacích závodoch, kde pri použití rôznych druhov zariadení dokážeme zmesový odpad dotriediť. Odpad putujúci potom na na skládku bude tvoriť takmer identické množstvo, aké zostáva po jeho spaľovaní v spaľovni.