JAVORNÍKY. Neďaleko horskej chaty Kohútka sa v čase sviatku svätého Cyrila a Metoda pravidelne stretávajú obyvatelia pohraničných obcí z Česka i Slovenska.
Stretnutie ľudí dobrej vôle sa začínalo už po trinásty- krát procesiou k svätému krížu postavenému v 20. rokoch minulého storočia na hrebeni vtedy ešte nezalesneného hrebeňa Javorníkov. Kríž bol osvetlený a viditeľný z oboch strán hranice.
Nimničania si zamilovali Myjavu Čítajte Viera spája oba národy
Kríž musel za minulého režimu dole a obnovili ho až pred dvanástimi rokmi. Tu sa konala bohoslužba, na ktorej si veriaci pripomenuli viac ako tisícstopäťdesiat- ročnú históriu šírenia kresťanskej viery solúnskymi bratmi.
„Za tie roky, čo sa tu stretávame, sa už poznáme tak, že mám pocit, akoby sme tu boli v rodinnom kruhu,“ povedal počas bohoslužby pod holým nebom rímskokatolícky kňaz Dušan Šimala z Horného Hrozenkova.
Pripomenul podiel vierozvestov na vývoji histórie oboch slovanských národov. V dobe ankiet o najvýraznejšie osobnosti histórie ich oboch odporúčal do pozornosti prítomných ako osobnosti hodné obdivu, záujmu i nasledovania.
„Osudy našich oboch slovanských národov sú vzájomne prepletené v bratstve, láske, objatí, vernosti, úcte, inšpirácii a vo viere nás spájajú aj osobnosti Cyrila a Metoda,“ povedal kňaz.
Po modlitbách zazneli obe hymny a prítomní sa vrátili na Kohútku, čakal ich pestrý program sprevádzaný dvoma šarmantnými moderátorkami z oboch susediacich krajín.
Pútnici dnes mieria na Butkov Čítajte Pútnici
Zamiešali sme sa medzi pútnikov, divákov aj účinkujúcich a zisťovali, čo ich prilákalo na hrebeň Javorníkov. „Mala som mamičku, anjela, ktorá nás vodila po kostoloch, po púťach a v tom som vyrástla,“ povedala Anna Bruštíková z Nového Mesta nad Váhom. Na stretnutí bola prvý raz, vytiahla ju sem kamarátka. Páčilo sa jej a o rok by sa rada vrátila.
„Cyril s Metodom sú mi veľmi blízki, bez nich by sme ani písať nevedeli, chodím sem pravidelne, aby som si ich uctil,“ povedal Jan Oth zo Vsetína. Prišiel na Kohútku s manželkou, sestrou i známymi.
„Som veriaca a prišla som sem aj kvôli sviatku Cyrila a Metoda, ale prišla by som aj tak, len kvôli priateľom, vnímam to aj ako svoju ľudskú povinnosť ,“ povedala Veronika Zbránková z neďalekej Karolínky. Slovensko miluje, chodí sem často s rodinou na výlety, na hory. Slováci sú pre ňu jednoducho „bratia“. V sprievode išla s dcérkou a rodičmi. Tri generácie oblečené v prekrásnych valašských krojoch.
„V kroji vyrastám od malička, je to symbol. Malá sa ráno prebudila a prosila ma, aby som jej zohnala kroj, že sem ide so mnou,“ dodala.
Starostovia
Na stretnutí nechýbali zástupcovia samospráv hraničných obcí.
Starostka Horného Hrozenkova Stanislava Špruncová o sebe tvrdí, že je už inventárom tejto tradičnej akcie.
„Keď sme sa v roku 1993 rozdelili, ubudli aj vzájomné stretnutia a akoby sme sa začali vzájomne odcudzovať. Takto sa vidíme aspoň raz za rok,“ povedala starostka.
O spoluprácu sa v rámci európskych dotácií v Novom Hrozenkove so slovenskými partnermi pokúšali viackrát a hoci projekty nevyšli, oceňuje možnosť konzultovať vzájomné skúsenosti.
„Každý máme tie svoje starosti na svojej strane a toto je príležitosť sa stretnúť. Pre mňa je to prvé stretnutie s pani starostkou z Horného Hrozenkova, ešte sme nemali príležitosť sa zoznámiť, až tu,“ povedal starosta Lazov pod Makytou. Nevylučuje, že sa spolupráca s partnermi z Valašska rozbehne viac.
Spievali a hrali čo im dych stačil Čítajte Susedia a bratiaLazy pod Mak
Stretnutie ľudí dobrej vôle neostáva nič dlžné svojmu názvu. Ľudia tlieskajú mladej bubeníčke, dychovke i folkloristom, deťom i dospelým, spevákom z Mestečka a Lazov rovnako ako z Horného Hrozenkova či Halenkova. Vidíme ich vo vzájomných rozhovoroch, úsmevy na tvárach i ruky okolo pliec dokazujú, že vzťahy hranica nedelí. Pýtame sa na to, ako vidia svojich susedov spoza hranice.
„Ako je to s Čechmi a Slovákmi, to neviem, ale my, Moravania, Valasi a Slováci máme k sebe úplne blízko. Veď moja žena je na pol Slovenka,“ povedal Ján Oth ukazujúc prepletené prsty. Hnevá sa len, že keď sa delilo Československo, nebolo o tom referendum.
„Vo Vrbovom mám rodinu, Slováci sú moja krv,“ povedala jeho manželka Květoslava. Za rodinou chodieva pravidelne každý rok. „Za slobodna sme chodili viac na zábavy na Moravu ako u nás. Sú tam dobrí ľudia,“ povedal Ján Ofúkaný z Mestečka. Hovorí, že medzi obyčajnými ľuďmi je dobrej vôle dosť. Vraj by to bolo treba tak aj vo vrcholovej politike.
Anna Bruštíková z Nového Mesta nad Váhom hovorí, že dobrej vôle je všeobecne menej. Zvlášť mladej generácii chýba súdržnosť. „Mám šťastie, že sa v práci pohybujem medzi ľuďmi a nemyslím si, že je to stratené,“ povedala Květoslava Othová zo Vsetína a dodala, že je to na každom z nás, aby sme pestovali dobrú vôľu v rodinách.
„Základ je pozitivita, humor, optimizmus. Ak to budete žiť, tak si budete priťahovať aj takých ľudí,“ myslí si Marie Kučerová z Halenkova. Jej slová so širokým úsmevom potvrdil Jan Koňařík z Nového Hrozenkova. „Keď sa ľudia chcú stretávať, dobrá vôľa príde,“ povedal.
Na hrebeni Javorníkov je veselo. Vystúpenia sa menia, menia sa kroje na javisku, no nemení sa nálada. Atmosféra vťahuje aj náhodných turistov. Horská chata má plno. Kyselica i preslávené borúvkové knedlíky idú na dračku. Ľudia korzujú po priestranstve okolo hraničného kameňa neuvedomujúc si, koľkokrát za deň prekročili hranicu oboch štátov.
