POVAŽSKÁ BYSTRICA. V lete zvykneme cestovať častejšie ako inokedy. Do auta berieme aj našich domácich miláčikov. Ak ich neprepravujeme správne, ohrozujeme ich aj sami seba a spolucestujúcich.
Pani Viola má menšieho psíka. Bežne ho vozia v aute, napríklad aj na dovolenku do Chorvátska. „Kúpili sme si traky a zabezpečujeme ho pásom,“ prezradila s tým, že na dlhšie cesty používajú aj špeciálne ležadlo. So psíkom pri ceste autom našťastie nikdy nemali problém.
„Vlezie do akéhokoľvek auta. Teší sa, keď ide na výlet,“ prezradila. Iné problémy má ich dcéra. Jej psík cestu síce zvládne, ale neustále kňučí, čo šoféra aj cestujúcich, samozrejme, znervózňuje.
Až štyroch menších psíkov zvykne prepravovať Dáša Oštirová. Používa prepravku. „Je to bezpečné pre nich, aj posádku v aute. Vozím aj deti, takže nemám obavy, ak prudšie zabrzdím. Kedysi som vozila psy navoľno, ale bola som v strese. Ony nevidia, že brzdím, a boli prekvapené, čo sa deje,“ vysvetľuje s tým, že psíky musia byť určite zabezpečené. Inak môžu byť pre posádku nebezpečné.
„Je to vlastne náklad a môže nás pri nehode zraniť,“ dodáva.
Psíky reagujú rôzne. Aj pri menšej nehode vycítia rýchlejšie ako ľudia stres a zvyknú z auta ujsť, ak nie sú v klietke alebo pripútaní. Ak im býva zle a otvoríme auto, tiež často volia únik.
Túlavých psov vedia dať na poriadok v Dubnici aj Považskej Bystrici Čítajte Prepravka alebo vozík
Kynologička a cvičiteľka psov z Edudok Michaela Balušíková potvrdzuje, že preprava psa v aute má svoje pravidlá. „Veľa ľudí preferuje hlavne z finančnej stránky vozenie na voľno v kufri. Nemusia riešiť prepravný box ani nič podobné,“ hovorí kynologička. Pes by však mal byť zabezpečený. U nich v klube preferujú prepravky. „Pre nás je to najbezpečnejší aj najpraktickejší spôsob prepravy. Máme pracovné plemená a v prepravkách sa upokoja,“ tvrdí Balušíková. Dobrý je tiež box, ktorý je ako príves pripevnený za autom. Toto je výhodné pre ľudí, ktorí majú viac psov.
V prepravke je pes chránený zo všetkých strán a pri nehode nie je hrozbou pre vodiča ani spolujazdcov. „Vyrábajú sa podľa váhy. Môžu byť plastové alebo hliníkové, záleží na tom, aké majiteľ zvolí. Prepravky by mali byť ukotvené, pes ide váhou v zákrutách do strán, takže je dobré, aby bola pripevnená,“ vysvetľuje Balušíková.
Mylné domnienky a učenie
Veľa ľudí nechce takto voziť zviera, majú pocit, že je utláčané, že mu nie je dobre, keď musí byť zatvorené, je mu teplo. Prekáža im tiež, že prepravka zaberie veľa miesta. „V prepravke však nájde pes útočisko. Je to miesto, kde sa schúli, keď má strach, kde si oddýchne. Má sa v nej upokojiť, keď cíti úzkosť,“ vysvetľuje kynologička.
Aby zvieratko takto vnímalo prepravku, treba ho postupne na vozenie v nej naučiť. S učením treba začať mimo auta.
„Veľa psov má fóbiu z vozenia v aute, pretože sa im prevoz v nej spája s cestou do veterinárnej kliniky alebo na zákroky k veterinárovi, na vakcináciu napríklad. Pes si ju jednoducho spája s nepríjemnou skúsenosť v aute,“ vysvetľuje Michaela Balušíková.
