HOROVCE. Letná súťaž nás zaviedla na pravý breh Váhu. Auto sme zaparkovali pred miestnym obchodom. Je utorok podvečer, potraviny už majú zavreté. Oproti cez cestu zostupuje z bicykla muž v najlepšom veku. Pýtame sa ho, či číta naše noviny. Odpovedá kladne.
Miroslav Cíbik býva v Lednických Rovniach, do Horoviec chodí za rodinou. „Noviny čítam, ale ich nemám. Viem, kto ich tu bude mať určite,“ hovorí a ukazuje na dom naproti obchodu, kde býva jeho mama i sestra s rodinou. Pozýva nás ďalej. Vysvetľuje, že u babky býva väčšinu času aj synovec z Pruského, tiež Miroslav Cíbik. Práve on kupuje naše noviny každý pondelok a tu ich potom číta celá rodina. Na dvore pod altánkom sedí babka a Miroslavov brat František.
Pýtame sa na syna, ten sa prezlieka. Práve sa vrátil z kostola. Bol tam miništrovať. V dedine ho pozná každý.
Keď mu nekúpi Obzor, je nervózny Čítajte Výbuch radosti
Miroslav prichádza. Má tridsaťosem rokov a dušu dieťaťa. Môže za to Downov syndróm. Podáme si ruky a pýtam sa ho na noviny. Zvážnie, bleskovo sa zvrtne, a kým sa stihnem napiť ponúknutej vody, je späť. Chlapi ho podpichujú, či má to pravé číslo. Všetko je ako treba, blahoželáme mu k výhre. Jeho vážna, sústredená tvár sa rozžiari do širokého úsmevu a nasleduje nevídaný výbuch radosti. Otec i krstný mu podávajú ruky. Všetkých vystíska a potom ochotne zapózuje s výhrou. Už si môžeme aj potykať.
Číta všetko, robí všetko
Dozvedáme sa, že Mirko, ako ho tu všetci volajú, žije čulým spoločenským a športovým životom. Je horlivým miništrantom i vášnivým cyklistom, fanúšikom futbalu a hokejbalu, zbožňuje spev. Noviny číta od prvej po poslednú stranu.
