Štvrtok, 14. november, 2019 | Meniny má Irma

Klimatológ: Hrozia nám aj štyridsaťpäťky

Zmena klímy prinesie zdražovanie potravín i ekonomickú krízu, tvrdí.

(Zdroj: Peter Hudák)

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Klimatológ Jozef Pecho bol hosťom Eko-dňa, ktorý organizovalo mesto v snahe popularizovať tému efektívneho nakladania s odpadmi.

V rozhovore sa dočítate, čo robí s krajinou vyššia teplota, ako otepľovanie ovplyvní ekonomiku aj to, ako sa zmení naša flóra a fauna.

Globálne otepľovanie súvisí z viacerými faktormi. Na skleníkovom efekte má zásadný podiel produkcia oxidu uhličitého. Aký?

Jeho koncentrácia rastie práve preto, že čoraz intenzívnejšie používame fosílne palivá: ropu, zemný plyn, uhlie a rastie konzumný spôsob života. To znamená, že sa vyrába veľké množstvo tovarov, čo spotrebováva veľa energie. Jej produkcia vytvára množstvo oxidu uhličitého (CO2) a ten nakoniec končí v atmosfére.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ako sa vyššia koncentrácia skleníkových plynov prejaví na klíme?

Mohli by sme si to opticky predstaviť, že nám mohutnie akási zádržná deka, ktorá potom udržiava vyššie teploty pri zemskom povrchu. Z roka na rok máme teplejšie počasie aj u nás. Nepríjemnou správou je, že za posledných päťdesiat rokov stúpla priemerná teplota na Slovensku o dva stupne. Najvyššie teploty išli hore dokonca o päť stupňov Celzia. Ak si spomeniete, v roku 2007 sme na Slovensku zaznamenali teplotu cez štyridsať stupňov. O ďalších dvadsať, tridsať rokov hrozia povedzme štyridsaťpäť-stupňové teploty.

Čo to konkrétne prinesie pre krajinu?

Klimatický rozdiel medzi regiónom stredného Považia a najjužnejšími časťami Slovenska je asi dva stupne. Bežne to vnímame v tom, ako postupne v jednotlivých regiónoch dozrievajú plodiny. Kukurica dozrieva v Hurbanove asi o mesiac skôr ako tu. Hmatateľný dôkaz zmien je, že sa tu začína dariť napríklad marhuliam, a to za čias mojich starých rodičov nebolo možné. Teraz ich dopestujete aj na Orave.

To, že sa u nás dajú pestovať marhule, ale nie je dramatická zmena.

Ale vkráda sa nám sem sucho. S vyššou teplotou sa rýchlejšie vyparuje zrážková voda. Mali sme studený máj a veľa zrážok. Tá voda už na Slovensku dávno nie je, bojujeme so suchom. Stačí sa pozrieť na kukuričné polia, aké sú rastliny malé. A takéto extrémy sem prichádzajú pomerne často a pravidelne.

Je snaha riešiť problém na úrovni štátnej, na úrovni najväčších producentov CO2, nakoniec na osobnej úrovni?

Čím je človek bohatší, tým jeho životný štýl viac zasahuje do produkcie oxidu uhličitého. Existuje štatistika, ktorá hovorí, že päťdesiat percent všetkých emisií CO2 produkuje desať percent najbohatších ľudí na svete. Patrí medzi nich aj Slovensko. Sme malá krajina, ročne vyprodukujeme asi 40-mi-liónov ton CO2. To znamená, že priemerný Slovák ho ročne vyprodukuje sedem ton. Ročný priemer na globálnej úrovni, ak počítate všetkých sedem a pol miliardy ľudí, sú asi tri tony. Žijeme si nad pomery. Ambíciou Európskej únie je za najbližších dvanásť rokov poklesnúť s emisiami zhruba o 43 percent. Ak si pamätáte, počas hospodárskej krízy v rozmedzí rokov 2008 a 2009 poklesli globálne emisie o 1,2 percenta, ale pripravilo to o prácu 25-miliónov ľudí. Otázkou teda je, čo to urobí s ekonomikou a zároveň, čo by to znamenalo pre svet a krajinu, ak nič neurobíme. Ak sa na našom prístupe nič nezmení, môže to do konca storočia priniesť nárast teploty zhruba o štyri stupne Celzia. To znamená, že sa o päťdesiat rokov bude naša klíma podobať na tú, ktorú majú ľudia dnes na juhu Balkánu. Prinieslo by to veľké suchá a problémy s vodou.

Súvisiaci článok Trpia stromy aj zvieratá, padá úroda Čítajte 

Ako vodu v krajine čo najdlhšie udržať?

Mali by sme sa zamerať na to, ako lepšie pracovať s pôdou, aby voda pri intenzívnych dažďoch rovnako rýchlo neodtekala. Podporovať zeleň v krajine. Naši predkovia v čase kolektivizácie nedomysleli, aký negatívny dosah bude mať na zadržiavanie vody rozorávanie medzí. Tie mali práve vďaka zeleni, stromom a kríkom schopnosť zadržať vodu.

Nedostatok vody bude znamenať neúrodu.

To sa už deje a tých faktorov je viac. Faktom je, že slovenské poľnohospodárstvo dnes nevie zabezpečiť potravinovú sebestačnosť krajiny. Dovážame šesťdesiat percent potravín. Ak postihnú veľké suchá celoplošne Európu, môže sa stať, že veľký producenti potravín ako Francúzsko či Dánsko, prestanú potraviny vyvážať. A v krajinách odkázaných na dovoz stúpnu ceny. To sa stalo na blízkom východe. Rusko v roku 2010 zasiahla mohutná vlna horúčav, čo okrem iného znamenalo nižšie výnosy obilia. Produkcia klesla na štyridsať percent obvyklého množstva a Putin vtedy zakázal vývoz. V Tunise a Egypte, kam Rusko vo veľkom vyvážalo, stúpli ceny potravín a aj vojna v Sýrii v podstate priamo reflektovala túto situáciu.

Ako sa zmena prejaví v zmene flóry a fauny?

Čoraz častejšie sa u nás objavujú teplomilnejšie rastliny a živočíchy. To sa týka aj hmyzu. Napríklad výskyt komára tigrovaného, ktorý keď je nakazený, prenáša tropické druhy chorôb, je na Slovensku už potvrdený. Nie je ešte častý, ale na východe by ste ho už našli. V budúcnosti by to mohlo znamenať zdravotné riziká.

Súvisiaci článok Náš región trápi extrémne sucho Čítajte 

Môže zvyšovanie skleníkových plynov a globálne otepľovanie ovplyvniť obyčajný človek?

Každý človek zanecháva svojím spôsobom života tzv. uhlíkovú stopu. Tá sa zvyšuje, čím viac používate plasty, viac cestujete autom, lietate na dovolenky, žijete spotrebným spôsobom života. Všetko, čo využívate, musel niekto vyrobiť, doviezť a to zanecháva spomenutú uhlíkovú stopu. Paradoxne sa na jej znižovaní najmenej podieľa separovanie. Ušetríte len asi sto kilogramov CO2 ročne. Ak máte auto, prechodom zo spaľovacieho na elektrický pohon by ste ušetrili už skoro pol tony. Keby ste sa prepravovali pešo alebo verejnou dopravou, ušetrili by ste až dve a pol tony emisií ročne. Ešte výraznejšie sa na emisiách podieľa letecká doprava. Napríklad lety na dovolenku. Let z Viedne do Sydney vyprodukuje jedenásť ton emisií. Jeden let urobí uhlíkovú stopu ako štvorročná prevádzka auta. Prekvapivo, najviac zníži uhlíkovú stopu v živote rodiny mať o jedno dieťa menej. Štatistika hovorí, že je to od narodenia po dospelosť až 60 ton. Nie je to, samozrejme, antikampaň namierená proti deťom, len informácia o tom, koľko emisií stojí materiálne zabezpečenie dieťaťa v rodine.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať
  2. Obyčajné dáta sa dokážu premeniť na neobyčajné veci
  3. Dlhopisy a zmenky: fixný výnos 5,5 - 7 % p.a.
  4. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme
  5. Raj prírodného snehu Aflenzer Bürgeralm v regióne HOCHsteiermark
  6. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku?
  7. Ako efektívne doplniť železo? Odpovedá MUDr. Radovan Juríček
  8. Darčeky sa dajú tento rok kúpiť výhodnejšie
  9. Nestarnú, ale dozrievajú
  10. Vykurujete plynom? Využite špeciálnu ponuku od ZSE
  1. Raj prírodného snehu Aflenzer Bürgeralm v regióne HOCHsteiermark
  2. Dlhopisy a zmenky: fixný výnos 5,5 - 7 % p.a.
  3. Ako efektívne doplniť železo? Odpovedá MUDr. Radovan Juríček
  4. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku?
  5. Prezentácia zahraničných partnerských univerzít na EUBA
  6. Tatras guide: A fresh take on the stunning soul of Slovakia
  7. Nové palivo E10 zníži emisie v doprave
  8. Denisa Fedáková: Štyridsiatka nie je vôbec prekážkou
  9. Darčeky sa dajú tento rok kúpiť výhodnejšie
  10. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme
  1. TOP pätnásť miest v Spojených arabských emirátoch 10 759
  2. Príbehy z raketovej základne, ktoré ste nikdy nemali počuť 8 449
  3. 5 najúčinnejších tipov, ako sa zbaviť bolesti hlavy 8 076
  4. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať 6 632
  5. Pre prácu v banke sú nevyhnutné tri schopnosti. Máte ich? 6 271
  6. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku? 5 719
  7. Vykurujete plynom? Využite špeciálnu ponuku od ZSE 5 625
  8. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 5 515
  9. VIVO! prišlo do Bratislavy 4 845
  10. Vyjadrením bohatstva nie sú peniaze, ale múdrosť 4 219

Téma: Klíma


Článok je zaradený aj do ďalších tém Klimatická zmena

Hlavné správy z SME | MY Považská - aktuálne správy

Púchovčan Slavomír Flimmel očakával pád komunizmu už po Brežnevovej smrti

V čase Nežnej revolúcie mal 26 rokov, no už od 16 rokov sledoval politické diania vo východnom bloku prostredníctvom vysielania rádií Slobodná Európa a Hlas Ameriky.

Pre považskobystrickú rodáčku Liga majstrov nie je už iba snom

Volejbalistka Mária Kostelanská bude hrať v elitnej súťaži.

Mária Kostelanská.

Na záchranu životov majú nového pomocníka

V Beluši postupne obnovujú hasičské zbrojnice. Vybavili ich aj novou technikou.

Výskumy naznačujú prepojenie svetla z obrazoviek so vznikom rakoviny, hovorí oftalmológ

Očný lekár v rozhovore prezradil aj to, čo škodí zraku úplne najviac.

Prednosta a primár očnej kliniky trenčianskej fakultnej nemocnice Marek Káčerik.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

AKTUALIZOVANÉ: 19:06

Na Liptov sa valí voda z Nízkych Tatier

Hladina riek sa cez noc znásobila. Voda strhla mosty na Magurku.

Aktualizácia 18:00

Neuveriteľná kolóna na Hospodárskej ulici v Trnave

Vodiči sa museli obrniť poriadnou trpezlivosťou.

V autobuse zomreli aj stredoškoláci. Medzi zranenými je aj šesťročný chlapec

V nitrianskej nemocnici hospitalizovali po nehode päť ľudí. Majú zranenia sleziny, oka aj tvárového skeletu.

Do levickej banky sa dnes pokúsili vlámať

Polícia zadržala a vypočúva muža, ktorý na banke rozbil vchodové aj vnútorné dvere.

Vybrali SME

Už ste čítali?