Utorok, 20. august, 2019 | Meniny má Anabela

Klimatológ: Hrozia nám aj štyridsaťpäťky

Zmena klímy prinesie zdražovanie potravín i ekonomickú krízu, tvrdí.

(Zdroj: Peter Hudák)

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Klimatológ Jozef Pecho bol hosťom Eko-dňa, ktorý organizovalo mesto v snahe popularizovať tému efektívneho nakladania s odpadmi.

V rozhovore sa dočítate, čo robí s krajinou vyššia teplota, ako otepľovanie ovplyvní ekonomiku aj to, ako sa zmení naša flóra a fauna.

Globálne otepľovanie súvisí z viacerými faktormi. Na skleníkovom efekte má zásadný podiel produkcia oxidu uhličitého. Aký?

Jeho koncentrácia rastie práve preto, že čoraz intenzívnejšie používame fosílne palivá: ropu, zemný plyn, uhlie a rastie konzumný spôsob života. To znamená, že sa vyrába veľké množstvo tovarov, čo spotrebováva veľa energie. Jej produkcia vytvára množstvo oxidu uhličitého (CO2) a ten nakoniec končí v atmosfére.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ako sa vyššia koncentrácia skleníkových plynov prejaví na klíme?

Mohli by sme si to opticky predstaviť, že nám mohutnie akási zádržná deka, ktorá potom udržiava vyššie teploty pri zemskom povrchu. Z roka na rok máme teplejšie počasie aj u nás. Nepríjemnou správou je, že za posledných päťdesiat rokov stúpla priemerná teplota na Slovensku o dva stupne. Najvyššie teploty išli hore dokonca o päť stupňov Celzia. Ak si spomeniete, v roku 2007 sme na Slovensku zaznamenali teplotu cez štyridsať stupňov. O ďalších dvadsať, tridsať rokov hrozia povedzme štyridsaťpäť-stupňové teploty.

Čo to konkrétne prinesie pre krajinu?

Klimatický rozdiel medzi regiónom stredného Považia a najjužnejšími časťami Slovenska je asi dva stupne. Bežne to vnímame v tom, ako postupne v jednotlivých regiónoch dozrievajú plodiny. Kukurica dozrieva v Hurbanove asi o mesiac skôr ako tu. Hmatateľný dôkaz zmien je, že sa tu začína dariť napríklad marhuliam, a to za čias mojich starých rodičov nebolo možné. Teraz ich dopestujete aj na Orave.

To, že sa u nás dajú pestovať marhule, ale nie je dramatická zmena.

Ale vkráda sa nám sem sucho. S vyššou teplotou sa rýchlejšie vyparuje zrážková voda. Mali sme studený máj a veľa zrážok. Tá voda už na Slovensku dávno nie je, bojujeme so suchom. Stačí sa pozrieť na kukuričné polia, aké sú rastliny malé. A takéto extrémy sem prichádzajú pomerne často a pravidelne.

Je snaha riešiť problém na úrovni štátnej, na úrovni najväčších producentov CO2, nakoniec na osobnej úrovni?

Čím je človek bohatší, tým jeho životný štýl viac zasahuje do produkcie oxidu uhličitého. Existuje štatistika, ktorá hovorí, že päťdesiat percent všetkých emisií CO2 produkuje desať percent najbohatších ľudí na svete. Patrí medzi nich aj Slovensko. Sme malá krajina, ročne vyprodukujeme asi 40-mi-liónov ton CO2. To znamená, že priemerný Slovák ho ročne vyprodukuje sedem ton. Ročný priemer na globálnej úrovni, ak počítate všetkých sedem a pol miliardy ľudí, sú asi tri tony. Žijeme si nad pomery. Ambíciou Európskej únie je za najbližších dvanásť rokov poklesnúť s emisiami zhruba o 43 percent. Ak si pamätáte, počas hospodárskej krízy v rozmedzí rokov 2008 a 2009 poklesli globálne emisie o 1,2 percenta, ale pripravilo to o prácu 25-miliónov ľudí. Otázkou teda je, čo to urobí s ekonomikou a zároveň, čo by to znamenalo pre svet a krajinu, ak nič neurobíme. Ak sa na našom prístupe nič nezmení, môže to do konca storočia priniesť nárast teploty zhruba o štyri stupne Celzia. To znamená, že sa o päťdesiat rokov bude naša klíma podobať na tú, ktorú majú ľudia dnes na juhu Balkánu. Prinieslo by to veľké suchá a problémy s vodou.

Súvisiaci článok Trpia stromy aj zvieratá, padá úroda Čítajte 

Ako vodu v krajine čo najdlhšie udržať?

Mali by sme sa zamerať na to, ako lepšie pracovať s pôdou, aby voda pri intenzívnych dažďoch rovnako rýchlo neodtekala. Podporovať zeleň v krajine. Naši predkovia v čase kolektivizácie nedomysleli, aký negatívny dosah bude mať na zadržiavanie vody rozorávanie medzí. Tie mali práve vďaka zeleni, stromom a kríkom schopnosť zadržať vodu.

Nedostatok vody bude znamenať neúrodu.

To sa už deje a tých faktorov je viac. Faktom je, že slovenské poľnohospodárstvo dnes nevie zabezpečiť potravinovú sebestačnosť krajiny. Dovážame šesťdesiat percent potravín. Ak postihnú veľké suchá celoplošne Európu, môže sa stať, že veľký producenti potravín ako Francúzsko či Dánsko, prestanú potraviny vyvážať. A v krajinách odkázaných na dovoz stúpnu ceny. To sa stalo na blízkom východe. Rusko v roku 2010 zasiahla mohutná vlna horúčav, čo okrem iného znamenalo nižšie výnosy obilia. Produkcia klesla na štyridsať percent obvyklého množstva a Putin vtedy zakázal vývoz. V Tunise a Egypte, kam Rusko vo veľkom vyvážalo, stúpli ceny potravín a aj vojna v Sýrii v podstate priamo reflektovala túto situáciu.

Ako sa zmena prejaví v zmene flóry a fauny?

Čoraz častejšie sa u nás objavujú teplomilnejšie rastliny a živočíchy. To sa týka aj hmyzu. Napríklad výskyt komára tigrovaného, ktorý keď je nakazený, prenáša tropické druhy chorôb, je na Slovensku už potvrdený. Nie je ešte častý, ale na východe by ste ho už našli. V budúcnosti by to mohlo znamenať zdravotné riziká.

Súvisiaci článok Náš región trápi extrémne sucho Čítajte 

Môže zvyšovanie skleníkových plynov a globálne otepľovanie ovplyvniť obyčajný človek?

Každý človek zanecháva svojím spôsobom života tzv. uhlíkovú stopu. Tá sa zvyšuje, čím viac používate plasty, viac cestujete autom, lietate na dovolenky, žijete spotrebným spôsobom života. Všetko, čo využívate, musel niekto vyrobiť, doviezť a to zanecháva spomenutú uhlíkovú stopu. Paradoxne sa na jej znižovaní najmenej podieľa separovanie. Ušetríte len asi sto kilogramov CO2 ročne. Ak máte auto, prechodom zo spaľovacieho na elektrický pohon by ste ušetrili už skoro pol tony. Keby ste sa prepravovali pešo alebo verejnou dopravou, ušetrili by ste až dve a pol tony emisií ročne. Ešte výraznejšie sa na emisiách podieľa letecká doprava. Napríklad lety na dovolenku. Let z Viedne do Sydney vyprodukuje jedenásť ton emisií. Jeden let urobí uhlíkovú stopu ako štvorročná prevádzka auta. Prekvapivo, najviac zníži uhlíkovú stopu v živote rodiny mať o jedno dieťa menej. Štatistika hovorí, že je to od narodenia po dospelosť až 60 ton. Nie je to, samozrejme, antikampaň namierená proti deťom, len informácia o tom, koľko emisií stojí materiálne zabezpečenie dieťaťa v rodine.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene)
  2. Posezónna špeciálna ponuka na špičkové japonské klimatizácie
  3. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte
  4. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu?
  5. Mesto Košice hľadá riaditeľov mestských podnikov
  6. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Mexiku?
  7. V bankovom svete prežijú len tí, ktorí inovujú
  8. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne
  9. Kaufland potvrdil pozíciu lídra v ponuke slovenských výrobkov
  10. Parkovací asistent VW vám pomôže, keď už stratíte nervy
  1. Dobrá správa z Domaše: Hotel Zátoka na Eve opäť funguje
  2. Prečo si investori zadávajú do vyhľadávača ružové diamanty?
  3. Oslava prvého miliónu dopadla šokujúco
  4. The High Tatras – a destination of unforgettable moments
  5. Leto pomaly končí: Výlety, ktoré ešte stihnete a takmer zadarmo
  6. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene)
  7. Posezónna špeciálna ponuka na špičkové japonské klimatizácie
  8. FOKUS očnú optiku a FOKUS optik kúpil MiddleCap Group S.A.
  9. Na horúčavy myslite už pri stavbe domu
  10. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte
  1. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu? 14 585
  2. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte 10 582
  3. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene) 9 901
  4. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Mexiku? 7 130
  5. Na horúčavy myslite už pri stavbe domu 6 398
  6. Last minute tipy: All inclusive dovolenka na Severnom Cypre 5 248
  7. Malebné severné Taliansko: Hory, jazerá, krásne mestá aj móda 4 727
  8. Farma v Krtíši je stredoeurópskym unikátom. Majiteľ neberie plat 4 613
  9. Dovolenka na Malorke: Tipy na hotely pre rodiny s deťmi 4 366
  10. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne 3 756

Téma: Klíma


Článok je zaradený aj do ďalších tém Klimatická zmena

Hlavné správy z SME | MY Považská - aktuálne správy

Dedinský futbal: Staré časy sú preč, nové formujeme

Nemusíme mať zo všetkých chlapcov výnimočné hviezdy, stačí, ak futbal vychová šikovných športovcov a zdravých životaschopných ľudí. Aj o tom by mal byť dedinský futbal. Je? Odpovede hľadáme aj v mimoriadnej prílohe Dedinský futbal v aktuálnom vydaní týždenníkov MY.

V súboji nováčikov sa stretli H. Poruba (v žltom) s Dežericami.

Netreba budúcnosť vždy maľovať čiernymi farbami. Ani vo futbale

Oblastný futbalový zväz v Nitre sa pýši prácou s mládežou, zaujímavý je aj výpočet ďalších aktivít. O futbale na dedinách, jeho starostiach aj radostiach sme hovorili s predsedom nitrianskeho futbalového zväzu Štefanom Kormanom.

Malí futbalisti Veľkého Zálužia: Vpravo hore stojí Pavol Cocher, vedľa neho Štefan Korman, predseda ObFZ v Nitre.

Futbal 4. liga: Prečín začal u súpera zostra

Komentáre 3. kola 4. futbalovej ligy.

Domaniža hostila doma Prievidzu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Smrť kosila na cestách aj v nedeľu. O život prišiel motorkár

Pri dopravnej nehode zahynul 43-ročný motorkár.

V horiacom aute zomrela 18-ročná žena

Nehoda sa stala na ceste zo Zavaru do Šúroviec v okrese Trnava.

Dedinský futbal: Staré časy sú preč, nové formujeme

Nemusíme mať zo všetkých chlapcov výnimočné hviezdy, stačí, ak futbal vychová šikovných športovcov a zdravých životaschopných ľudí. Aj o tom by mal byť dedinský futbal. Je? Odpovede hľadáme aj v mimoriadnej prílohe Dedinský futbal v aktuálnom vydaní týždenníkov MY.

Vybrali SME

Už ste čítali?