Pondelok, 6. júl, 2020 | Meniny má Patrik, PatríciaKrížovkyKrížovky

Klimatológ: Hrozia nám aj štyridsaťpäťky

Zmena klímy prinesie zdražovanie potravín i ekonomickú krízu, tvrdí.

(Zdroj: Peter Hudák)

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Klimatológ Jozef Pecho bol hosťom Eko-dňa, ktorý organizovalo mesto v snahe popularizovať tému efektívneho nakladania s odpadmi.

V rozhovore sa dočítate, čo robí s krajinou vyššia teplota, ako otepľovanie ovplyvní ekonomiku aj to, ako sa zmení naša flóra a fauna.

Globálne otepľovanie súvisí z viacerými faktormi. Na skleníkovom efekte má zásadný podiel produkcia oxidu uhličitého. Aký?

Jeho koncentrácia rastie práve preto, že čoraz intenzívnejšie používame fosílne palivá: ropu, zemný plyn, uhlie a rastie konzumný spôsob života. To znamená, že sa vyrába veľké množstvo tovarov, čo spotrebováva veľa energie. Jej produkcia vytvára množstvo oxidu uhličitého (CO2) a ten nakoniec končí v atmosfére.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako sa vyššia koncentrácia skleníkových plynov prejaví na klíme?

Mohli by sme si to opticky predstaviť, že nám mohutnie akási zádržná deka, ktorá potom udržiava vyššie teploty pri zemskom povrchu. Z roka na rok máme teplejšie počasie aj u nás. Nepríjemnou správou je, že za posledných päťdesiat rokov stúpla priemerná teplota na Slovensku o dva stupne. Najvyššie teploty išli hore dokonca o päť stupňov Celzia. Ak si spomeniete, v roku 2007 sme na Slovensku zaznamenali teplotu cez štyridsať stupňov. O ďalších dvadsať, tridsať rokov hrozia povedzme štyridsaťpäť-stupňové teploty.

Čo to konkrétne prinesie pre krajinu?

Klimatický rozdiel medzi regiónom stredného Považia a najjužnejšími časťami Slovenska je asi dva stupne. Bežne to vnímame v tom, ako postupne v jednotlivých regiónoch dozrievajú plodiny. Kukurica dozrieva v Hurbanove asi o mesiac skôr ako tu. Hmatateľný dôkaz zmien je, že sa tu začína dariť napríklad marhuliam, a to za čias mojich starých rodičov nebolo možné. Teraz ich dopestujete aj na Orave.

Skryť Vypnúť reklamu

To, že sa u nás dajú pestovať marhule, ale nie je dramatická zmena.

Ale vkráda sa nám sem sucho. S vyššou teplotou sa rýchlejšie vyparuje zrážková voda. Mali sme studený máj a veľa zrážok. Tá voda už na Slovensku dávno nie je, bojujeme so suchom. Stačí sa pozrieť na kukuričné polia, aké sú rastliny malé. A takéto extrémy sem prichádzajú pomerne často a pravidelne.

Je snaha riešiť problém na úrovni štátnej, na úrovni najväčších producentov CO2, nakoniec na osobnej úrovni?

Čím je človek bohatší, tým jeho životný štýl viac zasahuje do produkcie oxidu uhličitého. Existuje štatistika, ktorá hovorí, že päťdesiat percent všetkých emisií CO2 produkuje desať percent najbohatších ľudí na svete. Patrí medzi nich aj Slovensko. Sme malá krajina, ročne vyprodukujeme asi 40-mi-liónov ton CO2. To znamená, že priemerný Slovák ho ročne vyprodukuje sedem ton. Ročný priemer na globálnej úrovni, ak počítate všetkých sedem a pol miliardy ľudí, sú asi tri tony. Žijeme si nad pomery. Ambíciou Európskej únie je za najbližších dvanásť rokov poklesnúť s emisiami zhruba o 43 percent. Ak si pamätáte, počas hospodárskej krízy v rozmedzí rokov 2008 a 2009 poklesli globálne emisie o 1,2 percenta, ale pripravilo to o prácu 25-miliónov ľudí. Otázkou teda je, čo to urobí s ekonomikou a zároveň, čo by to znamenalo pre svet a krajinu, ak nič neurobíme. Ak sa na našom prístupe nič nezmení, môže to do konca storočia priniesť nárast teploty zhruba o štyri stupne Celzia. To znamená, že sa o päťdesiat rokov bude naša klíma podobať na tú, ktorú majú ľudia dnes na juhu Balkánu. Prinieslo by to veľké suchá a problémy s vodou.

Skryť Vypnúť reklamu
Súvisiaci článok Trpia stromy aj zvieratá, padá úroda Čítajte 

Ako vodu v krajine čo najdlhšie udržať?

Mali by sme sa zamerať na to, ako lepšie pracovať s pôdou, aby voda pri intenzívnych dažďoch rovnako rýchlo neodtekala. Podporovať zeleň v krajine. Naši predkovia v čase kolektivizácie nedomysleli, aký negatívny dosah bude mať na zadržiavanie vody rozorávanie medzí. Tie mali práve vďaka zeleni, stromom a kríkom schopnosť zadržať vodu.

Nedostatok vody bude znamenať neúrodu.

To sa už deje a tých faktorov je viac. Faktom je, že slovenské poľnohospodárstvo dnes nevie zabezpečiť potravinovú sebestačnosť krajiny. Dovážame šesťdesiat percent potravín. Ak postihnú veľké suchá celoplošne Európu, môže sa stať, že veľký producenti potravín ako Francúzsko či Dánsko, prestanú potraviny vyvážať. A v krajinách odkázaných na dovoz stúpnu ceny. To sa stalo na blízkom východe. Rusko v roku 2010 zasiahla mohutná vlna horúčav, čo okrem iného znamenalo nižšie výnosy obilia. Produkcia klesla na štyridsať percent obvyklého množstva a Putin vtedy zakázal vývoz. V Tunise a Egypte, kam Rusko vo veľkom vyvážalo, stúpli ceny potravín a aj vojna v Sýrii v podstate priamo reflektovala túto situáciu.

Ako sa zmena prejaví v zmene flóry a fauny?

Čoraz častejšie sa u nás objavujú teplomilnejšie rastliny a živočíchy. To sa týka aj hmyzu. Napríklad výskyt komára tigrovaného, ktorý keď je nakazený, prenáša tropické druhy chorôb, je na Slovensku už potvrdený. Nie je ešte častý, ale na východe by ste ho už našli. V budúcnosti by to mohlo znamenať zdravotné riziká.

Súvisiaci článok Náš región trápi extrémne sucho Čítajte 

Môže zvyšovanie skleníkových plynov a globálne otepľovanie ovplyvniť obyčajný človek?

Každý človek zanecháva svojím spôsobom života tzv. uhlíkovú stopu. Tá sa zvyšuje, čím viac používate plasty, viac cestujete autom, lietate na dovolenky, žijete spotrebným spôsobom života. Všetko, čo využívate, musel niekto vyrobiť, doviezť a to zanecháva spomenutú uhlíkovú stopu. Paradoxne sa na jej znižovaní najmenej podieľa separovanie. Ušetríte len asi sto kilogramov CO2 ročne. Ak máte auto, prechodom zo spaľovacieho na elektrický pohon by ste ušetrili už skoro pol tony. Keby ste sa prepravovali pešo alebo verejnou dopravou, ušetrili by ste až dve a pol tony emisií ročne. Ešte výraznejšie sa na emisiách podieľa letecká doprava. Napríklad lety na dovolenku. Let z Viedne do Sydney vyprodukuje jedenásť ton emisií. Jeden let urobí uhlíkovú stopu ako štvorročná prevádzka auta. Prekvapivo, najviac zníži uhlíkovú stopu v živote rodiny mať o jedno dieťa menej. Štatistika hovorí, že je to od narodenia po dospelosť až 60 ton. Nie je to, samozrejme, antikampaň namierená proti deťom, len informácia o tom, koľko emisií stojí materiálne zabezpečenie dieťaťa v rodine.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  2. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  4. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  5. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  6. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  7. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  9. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  10. Najrýchlejší dopravný prostriedok je bicykel
  1. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  2. V Poprade pribudnú byty, Barbora už rastie
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  4. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  5. Štart sezóny F1 je za dverami
  6. Predajne Terno a KRAJ znižujú ceny desiatok produktov
  7. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie
  8. Tesco pomôže ľuďom v núdzi ešte viac
  9. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  10. Hrdinovia bez potlesku
  1. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 23 171
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 17 134
  3. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 16 549
  4. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 13 319
  5. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 12 957
  6. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 971
  7. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 629
  8. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 10 112
  9. Južný Cyprus: skvelá dovolenka až do skorej jesene 9 747
  10. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme 9 331
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Klimatická zmena

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Klíma

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Pomohli dažde z posledných dní, hubám sa na Považí darí (fotogaléria)

Huby rastú vo veľkom v okolí Považskej Bystrice aj Púchova.

Úlovok z Púchovskej doliny. Nazbierané ani nie za hodinku.

Prázdniny začali super, cestou do sveta rytierov a princezien

Veľký detský juniáles v Cooltajneri sa vydaril napriek dažďu. Počas prázdnin bude viacero akcií aj pre deti.

Z chlapcov sa odrazu stali počas juniálesu odvážni bojovníci.

Mladí divadelníci za deň vytvorili predstavenie

Považské osvetove stredisko zorganizovalo divadelnú dielňu pre mladých.

Značkárov stretnete možno pri práci

V Trenčianskom kraji obnovia značenie na takmer štyroch stovkách kilometrov turistických trás.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na Orave sa na športovom sústredení nakazilo 12 detí

Regionálna hygienička predpokladá, že počet infikovaných bude rásť.

Kde sa stratila ľudskosť?

Víkendové noci v centre Zvolena poznačili výtržnosti i bitka.

Slávnosti v Nitre: Niektorí ľudia veľmi nedodržiavali opatrenia

Oslavy podliehali viacerým pravidlám. Najmä na slávnostnej omši ich ale niekoľkí ľudia porušovali.

Už ste čítali?