Nedeľa, 15. december, 2019 | Meniny má Ivica

Klimatológ: Hrozia nám aj štyridsaťpäťky

Zmena klímy prinesie zdražovanie potravín i ekonomickú krízu, tvrdí.

(Zdroj: Peter Hudák)

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Klimatológ Jozef Pecho bol hosťom Eko-dňa, ktorý organizovalo mesto v snahe popularizovať tému efektívneho nakladania s odpadmi.

V rozhovore sa dočítate, čo robí s krajinou vyššia teplota, ako otepľovanie ovplyvní ekonomiku aj to, ako sa zmení naša flóra a fauna.

Globálne otepľovanie súvisí z viacerými faktormi. Na skleníkovom efekte má zásadný podiel produkcia oxidu uhličitého. Aký?

Jeho koncentrácia rastie práve preto, že čoraz intenzívnejšie používame fosílne palivá: ropu, zemný plyn, uhlie a rastie konzumný spôsob života. To znamená, že sa vyrába veľké množstvo tovarov, čo spotrebováva veľa energie. Jej produkcia vytvára množstvo oxidu uhličitého (CO2) a ten nakoniec končí v atmosfére.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ako sa vyššia koncentrácia skleníkových plynov prejaví na klíme?

Mohli by sme si to opticky predstaviť, že nám mohutnie akási zádržná deka, ktorá potom udržiava vyššie teploty pri zemskom povrchu. Z roka na rok máme teplejšie počasie aj u nás. Nepríjemnou správou je, že za posledných päťdesiat rokov stúpla priemerná teplota na Slovensku o dva stupne. Najvyššie teploty išli hore dokonca o päť stupňov Celzia. Ak si spomeniete, v roku 2007 sme na Slovensku zaznamenali teplotu cez štyridsať stupňov. O ďalších dvadsať, tridsať rokov hrozia povedzme štyridsaťpäť-stupňové teploty.

Čo to konkrétne prinesie pre krajinu?

Klimatický rozdiel medzi regiónom stredného Považia a najjužnejšími časťami Slovenska je asi dva stupne. Bežne to vnímame v tom, ako postupne v jednotlivých regiónoch dozrievajú plodiny. Kukurica dozrieva v Hurbanove asi o mesiac skôr ako tu. Hmatateľný dôkaz zmien je, že sa tu začína dariť napríklad marhuliam, a to za čias mojich starých rodičov nebolo možné. Teraz ich dopestujete aj na Orave.

To, že sa u nás dajú pestovať marhule, ale nie je dramatická zmena.

Ale vkráda sa nám sem sucho. S vyššou teplotou sa rýchlejšie vyparuje zrážková voda. Mali sme studený máj a veľa zrážok. Tá voda už na Slovensku dávno nie je, bojujeme so suchom. Stačí sa pozrieť na kukuričné polia, aké sú rastliny malé. A takéto extrémy sem prichádzajú pomerne často a pravidelne.

Je snaha riešiť problém na úrovni štátnej, na úrovni najväčších producentov CO2, nakoniec na osobnej úrovni?

Čím je človek bohatší, tým jeho životný štýl viac zasahuje do produkcie oxidu uhličitého. Existuje štatistika, ktorá hovorí, že päťdesiat percent všetkých emisií CO2 produkuje desať percent najbohatších ľudí na svete. Patrí medzi nich aj Slovensko. Sme malá krajina, ročne vyprodukujeme asi 40-mi-liónov ton CO2. To znamená, že priemerný Slovák ho ročne vyprodukuje sedem ton. Ročný priemer na globálnej úrovni, ak počítate všetkých sedem a pol miliardy ľudí, sú asi tri tony. Žijeme si nad pomery. Ambíciou Európskej únie je za najbližších dvanásť rokov poklesnúť s emisiami zhruba o 43 percent. Ak si pamätáte, počas hospodárskej krízy v rozmedzí rokov 2008 a 2009 poklesli globálne emisie o 1,2 percenta, ale pripravilo to o prácu 25-miliónov ľudí. Otázkou teda je, čo to urobí s ekonomikou a zároveň, čo by to znamenalo pre svet a krajinu, ak nič neurobíme. Ak sa na našom prístupe nič nezmení, môže to do konca storočia priniesť nárast teploty zhruba o štyri stupne Celzia. To znamená, že sa o päťdesiat rokov bude naša klíma podobať na tú, ktorú majú ľudia dnes na juhu Balkánu. Prinieslo by to veľké suchá a problémy s vodou.

Súvisiaci článok Trpia stromy aj zvieratá, padá úroda Čítajte 

Ako vodu v krajine čo najdlhšie udržať?

Mali by sme sa zamerať na to, ako lepšie pracovať s pôdou, aby voda pri intenzívnych dažďoch rovnako rýchlo neodtekala. Podporovať zeleň v krajine. Naši predkovia v čase kolektivizácie nedomysleli, aký negatívny dosah bude mať na zadržiavanie vody rozorávanie medzí. Tie mali práve vďaka zeleni, stromom a kríkom schopnosť zadržať vodu.

Nedostatok vody bude znamenať neúrodu.

To sa už deje a tých faktorov je viac. Faktom je, že slovenské poľnohospodárstvo dnes nevie zabezpečiť potravinovú sebestačnosť krajiny. Dovážame šesťdesiat percent potravín. Ak postihnú veľké suchá celoplošne Európu, môže sa stať, že veľký producenti potravín ako Francúzsko či Dánsko, prestanú potraviny vyvážať. A v krajinách odkázaných na dovoz stúpnu ceny. To sa stalo na blízkom východe. Rusko v roku 2010 zasiahla mohutná vlna horúčav, čo okrem iného znamenalo nižšie výnosy obilia. Produkcia klesla na štyridsať percent obvyklého množstva a Putin vtedy zakázal vývoz. V Tunise a Egypte, kam Rusko vo veľkom vyvážalo, stúpli ceny potravín a aj vojna v Sýrii v podstate priamo reflektovala túto situáciu.

Ako sa zmena prejaví v zmene flóry a fauny?

Čoraz častejšie sa u nás objavujú teplomilnejšie rastliny a živočíchy. To sa týka aj hmyzu. Napríklad výskyt komára tigrovaného, ktorý keď je nakazený, prenáša tropické druhy chorôb, je na Slovensku už potvrdený. Nie je ešte častý, ale na východe by ste ho už našli. V budúcnosti by to mohlo znamenať zdravotné riziká.

Súvisiaci článok Náš región trápi extrémne sucho Čítajte 

Môže zvyšovanie skleníkových plynov a globálne otepľovanie ovplyvniť obyčajný človek?

Každý človek zanecháva svojím spôsobom života tzv. uhlíkovú stopu. Tá sa zvyšuje, čím viac používate plasty, viac cestujete autom, lietate na dovolenky, žijete spotrebným spôsobom života. Všetko, čo využívate, musel niekto vyrobiť, doviezť a to zanecháva spomenutú uhlíkovú stopu. Paradoxne sa na jej znižovaní najmenej podieľa separovanie. Ušetríte len asi sto kilogramov CO2 ročne. Ak máte auto, prechodom zo spaľovacieho na elektrický pohon by ste ušetrili už skoro pol tony. Keby ste sa prepravovali pešo alebo verejnou dopravou, ušetrili by ste až dve a pol tony emisií ročne. Ešte výraznejšie sa na emisiách podieľa letecká doprava. Napríklad lety na dovolenku. Let z Viedne do Sydney vyprodukuje jedenásť ton emisií. Jeden let urobí uhlíkovú stopu ako štvorročná prevádzka auta. Prekvapivo, najviac zníži uhlíkovú stopu v živote rodiny mať o jedno dieťa menej. Štatistika hovorí, že je to od narodenia po dospelosť až 60 ton. Nie je to, samozrejme, antikampaň namierená proti deťom, len informácia o tom, koľko emisií stojí materiálne zabezpečenie dieťaťa v rodine.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Lámete si hlavu nad vianočným darčekom?
  2. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  3. Kam na výlet so svojimi známymi
  4. Vianočné trhy vďaka inovácii pomáhajú rodinám v ohrození
  5. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  6. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky
  7. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú?
  8. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME
  9. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť?
  10. Nákup darčekov môže byť tento týždeň výhodnejší
  1. Lámete si hlavu nad vianočným darčekom?
  2. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  3. Kam na výlet so svojimi známymi
  4. Slovenské Vianoce kedysi a dnes
  5. Chlebodarca zmenil život siedmim rodinám
  6. Vianočné trhy vďaka inovácii pomáhajú rodinám v ohrození
  7. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  8. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky
  9. Slovenská sporiteľňa pomôže svojim klientom zo zničenej bytovky
  10. Vianočné trhy na zámku Schloss Hof „na skok“ od Bratislavy
  1. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú? 34 077
  2. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť? 31 148
  3. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky 24 774
  4. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka 15 810
  5. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 11 794
  6. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny 11 654
  7. Kam na výlet so svojimi známymi 10 403
  8. SME.sk dosiahlo v novembri rekordný počet predplatiteľov 9 475
  9. Vlastné auto alebo lízing? Porovnali sme ich výhodnosť 9 315
  10. Aké proteíny sú najzdravšie? Našli sme odpoveď 9 240

Téma: Klíma


Článok je zaradený aj do ďalších tém Klimatická zmena

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Auto, nie je výklad!

Polícia rozbehla akciu, ktorej cieľom je varovať vodičov pred vykrádaním áut.

Drevenák dosiahol hetrik,v Dubnici nedohrali dvaja hráči

Sumár 27. kola Slovenskej hokejovej ligy.

Považskobystričan Drevenák (v bielom) dal Trnave tri góly.

Adventná výzva pre Gabka

Policajti z Trenčína organizujú charitatívnu akciu. Cieľom je pomôcť trojročnému Gabkovi.

V predvianočnom období pribúda vreckových krádeží

Blížia sa najkrajšie sviatky roka, nedajte si pokaziť náladu dlhoprstými.

Ilustračné foto

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Nízkych Tatrách strhla lavína dvoch lyžiarov, jeden zomrel

23- ročného lyžiara sa už nepodarilo zachrániť, jeho priateľ skončil s vážnymi zraneniami.

Pri Kraľovanoch sa stala tragická dopravná nehoda

Tento týždeň zahynuli na oravských cestách už dvaja ľudia.

V centre Nitry začali s búraním vnútri bývalého Tesca

Hovorkyňa majiteľa obchodného domu povedala, že sa robia rekonštrukčné práce.

Mladá mamina porodila dvojičky doma na chodbe, kým čakala na záchranku

Rodičia z Prievidze zažili šok dvakrát. Najskôr keď zistili, že čakajú dvojičky a potom, keď sa Natália a Charlotte vypýtali na svet tak rýchlo, že nestihli prísť do nemocnice.

Vybrali SME

Už ste čítali?