Nedeľa, 29. marec, 2020 | Meniny má Miroslav

Klimatológ: Hrozia nám aj štyridsaťpäťky

Zmena klímy prinesie zdražovanie potravín i ekonomickú krízu, tvrdí.

(Zdroj: Peter Hudák)

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Klimatológ Jozef Pecho bol hosťom Eko-dňa, ktorý organizovalo mesto v snahe popularizovať tému efektívneho nakladania s odpadmi.

V rozhovore sa dočítate, čo robí s krajinou vyššia teplota, ako otepľovanie ovplyvní ekonomiku aj to, ako sa zmení naša flóra a fauna.

Globálne otepľovanie súvisí z viacerými faktormi. Na skleníkovom efekte má zásadný podiel produkcia oxidu uhličitého. Aký?

Jeho koncentrácia rastie práve preto, že čoraz intenzívnejšie používame fosílne palivá: ropu, zemný plyn, uhlie a rastie konzumný spôsob života. To znamená, že sa vyrába veľké množstvo tovarov, čo spotrebováva veľa energie. Jej produkcia vytvára množstvo oxidu uhličitého (CO2) a ten nakoniec končí v atmosfére.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ako sa vyššia koncentrácia skleníkových plynov prejaví na klíme?

Mohli by sme si to opticky predstaviť, že nám mohutnie akási zádržná deka, ktorá potom udržiava vyššie teploty pri zemskom povrchu. Z roka na rok máme teplejšie počasie aj u nás. Nepríjemnou správou je, že za posledných päťdesiat rokov stúpla priemerná teplota na Slovensku o dva stupne. Najvyššie teploty išli hore dokonca o päť stupňov Celzia. Ak si spomeniete, v roku 2007 sme na Slovensku zaznamenali teplotu cez štyridsať stupňov. O ďalších dvadsať, tridsať rokov hrozia povedzme štyridsaťpäť-stupňové teploty.

Čo to konkrétne prinesie pre krajinu?

Klimatický rozdiel medzi regiónom stredného Považia a najjužnejšími časťami Slovenska je asi dva stupne. Bežne to vnímame v tom, ako postupne v jednotlivých regiónoch dozrievajú plodiny. Kukurica dozrieva v Hurbanove asi o mesiac skôr ako tu. Hmatateľný dôkaz zmien je, že sa tu začína dariť napríklad marhuliam, a to za čias mojich starých rodičov nebolo možné. Teraz ich dopestujete aj na Orave.

To, že sa u nás dajú pestovať marhule, ale nie je dramatická zmena.

Ale vkráda sa nám sem sucho. S vyššou teplotou sa rýchlejšie vyparuje zrážková voda. Mali sme studený máj a veľa zrážok. Tá voda už na Slovensku dávno nie je, bojujeme so suchom. Stačí sa pozrieť na kukuričné polia, aké sú rastliny malé. A takéto extrémy sem prichádzajú pomerne často a pravidelne.

Je snaha riešiť problém na úrovni štátnej, na úrovni najväčších producentov CO2, nakoniec na osobnej úrovni?

Čím je človek bohatší, tým jeho životný štýl viac zasahuje do produkcie oxidu uhličitého. Existuje štatistika, ktorá hovorí, že päťdesiat percent všetkých emisií CO2 produkuje desať percent najbohatších ľudí na svete. Patrí medzi nich aj Slovensko. Sme malá krajina, ročne vyprodukujeme asi 40-mi-liónov ton CO2. To znamená, že priemerný Slovák ho ročne vyprodukuje sedem ton. Ročný priemer na globálnej úrovni, ak počítate všetkých sedem a pol miliardy ľudí, sú asi tri tony. Žijeme si nad pomery. Ambíciou Európskej únie je za najbližších dvanásť rokov poklesnúť s emisiami zhruba o 43 percent. Ak si pamätáte, počas hospodárskej krízy v rozmedzí rokov 2008 a 2009 poklesli globálne emisie o 1,2 percenta, ale pripravilo to o prácu 25-miliónov ľudí. Otázkou teda je, čo to urobí s ekonomikou a zároveň, čo by to znamenalo pre svet a krajinu, ak nič neurobíme. Ak sa na našom prístupe nič nezmení, môže to do konca storočia priniesť nárast teploty zhruba o štyri stupne Celzia. To znamená, že sa o päťdesiat rokov bude naša klíma podobať na tú, ktorú majú ľudia dnes na juhu Balkánu. Prinieslo by to veľké suchá a problémy s vodou.

Súvisiaci článok Trpia stromy aj zvieratá, padá úroda Čítajte 

Ako vodu v krajine čo najdlhšie udržať?

Mali by sme sa zamerať na to, ako lepšie pracovať s pôdou, aby voda pri intenzívnych dažďoch rovnako rýchlo neodtekala. Podporovať zeleň v krajine. Naši predkovia v čase kolektivizácie nedomysleli, aký negatívny dosah bude mať na zadržiavanie vody rozorávanie medzí. Tie mali práve vďaka zeleni, stromom a kríkom schopnosť zadržať vodu.

Nedostatok vody bude znamenať neúrodu.

To sa už deje a tých faktorov je viac. Faktom je, že slovenské poľnohospodárstvo dnes nevie zabezpečiť potravinovú sebestačnosť krajiny. Dovážame šesťdesiat percent potravín. Ak postihnú veľké suchá celoplošne Európu, môže sa stať, že veľký producenti potravín ako Francúzsko či Dánsko, prestanú potraviny vyvážať. A v krajinách odkázaných na dovoz stúpnu ceny. To sa stalo na blízkom východe. Rusko v roku 2010 zasiahla mohutná vlna horúčav, čo okrem iného znamenalo nižšie výnosy obilia. Produkcia klesla na štyridsať percent obvyklého množstva a Putin vtedy zakázal vývoz. V Tunise a Egypte, kam Rusko vo veľkom vyvážalo, stúpli ceny potravín a aj vojna v Sýrii v podstate priamo reflektovala túto situáciu.

Ako sa zmena prejaví v zmene flóry a fauny?

Čoraz častejšie sa u nás objavujú teplomilnejšie rastliny a živočíchy. To sa týka aj hmyzu. Napríklad výskyt komára tigrovaného, ktorý keď je nakazený, prenáša tropické druhy chorôb, je na Slovensku už potvrdený. Nie je ešte častý, ale na východe by ste ho už našli. V budúcnosti by to mohlo znamenať zdravotné riziká.

Súvisiaci článok Náš región trápi extrémne sucho Čítajte 

Môže zvyšovanie skleníkových plynov a globálne otepľovanie ovplyvniť obyčajný človek?

Každý človek zanecháva svojím spôsobom života tzv. uhlíkovú stopu. Tá sa zvyšuje, čím viac používate plasty, viac cestujete autom, lietate na dovolenky, žijete spotrebným spôsobom života. Všetko, čo využívate, musel niekto vyrobiť, doviezť a to zanecháva spomenutú uhlíkovú stopu. Paradoxne sa na jej znižovaní najmenej podieľa separovanie. Ušetríte len asi sto kilogramov CO2 ročne. Ak máte auto, prechodom zo spaľovacieho na elektrický pohon by ste ušetrili už skoro pol tony. Keby ste sa prepravovali pešo alebo verejnou dopravou, ušetrili by ste až dve a pol tony emisií ročne. Ešte výraznejšie sa na emisiách podieľa letecká doprava. Napríklad lety na dovolenku. Let z Viedne do Sydney vyprodukuje jedenásť ton emisií. Jeden let urobí uhlíkovú stopu ako štvorročná prevádzka auta. Prekvapivo, najviac zníži uhlíkovú stopu v živote rodiny mať o jedno dieťa menej. Štatistika hovorí, že je to od narodenia po dospelosť až 60 ton. Nie je to, samozrejme, antikampaň namierená proti deťom, len informácia o tom, koľko emisií stojí materiálne zabezpečenie dieťaťa v rodine.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Safari v Afrike: Vidieť divé zvieratá je ohromný zážitok
  2. "Škoda riskovať!"
  3. Zarábať na poklese trhov nie je zložité. Čo treba robiť?
  4. Fixné výnosy do 8 % p.a. v závetrí mimo otriasajúcej sa burzy
  5. Z opustenej priemyselnej zóny je dnes živá časť mesta
  6. Nestarnú, ale dozrievajú
  7. Expert radí: Najväčším nepriateľom pri investovaní sú emócie
  8. Madeira je rajom pre milovníkov prírody
  9. KORONAVÍRUS: Päť rád na bezpečné bankovanie
  10. Pivný duel: Aké pivo pijú muži a aké viac chutí ženám?
  1. Pravda o kamerách do auta - reportáž serveru Volant.TV
  2. Ako na daň z príjmu z predaja nehnuteľnosti?
  3. Ako postupovať pri dani z príjmu z prenájmu nehnuteľností?
  4. Férová nadácia O2 dá 50 000 EUR na online vzdelávanie
  5. EUBA predlžuje termín podávania prihlášok do 15. apríla 2020
  6. Safari v Afrike: Vidieť divé zvieratá je ohromný zážitok
  7. Odpad ako bezpečnostné riziko v období koronavírusovej pandémie
  8. Quarantine reading: Explore Slovakia from home
  9. Do seniorov sa oplatí investovať
  10. Aj napriek koronavírusu vyrážajú farmári na polia
  1. Zarábať na poklese trhov nie je zložité. Čo treba robiť? 38 750
  2. "Škoda riskovať!" 15 411
  3. Môže nám hroziť nedostatok potravín, varujú farmári 13 906
  4. Madeira je rajom pre milovníkov prírody 12 733
  5. Sú pridrahé alebo majú krátky dojazd. Jeden elektromobil vyniká 11 778
  6. Pivný duel: Aké pivo pijú muži a aké viac chutí ženám? 10 646
  7. Aké novinky pripravili kúpeľné domy na Slovensku? 9 715
  8. Z opustenej priemyselnej zóny je dnes živá časť mesta 9 541
  9. Mobil a voda nestačia. Čo by vám na horách nemalo chýbať? 8 893
  10. Safari v Afrike: Vidieť divé zvieratá je ohromný zážitok 8 619

Téma: Klimatická zmena

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém:
Klíma

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Nemocnica nemá dostatok rúšok, chýbajú aj respirátory

O stave v považskobystrickej nemocnici informoval na krízovom štábe mesta riaditeľ zariadenia Igor Steiner.

Riaditeľ považskobystrickej nemocnice Igor Steiner (vpravo) s predsedom Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslavom Baškom počas kontroly nemocničného filtra.

V stredných školách ušili ochranné rúška pre vodičov autobusov

Učitelia troch stredných škôl ušili 770 ochranných rúšok.

Ilustračné foto.

Nie je dezinfekcia ako dezinfekcia

Odborníčka na aromaterapiu radí ako si vyrobiť dezinfekciu a správne dezinfikovať.

Bábätká z považskobystrického regiónu

Fotografie bábätiek z považskobystrickej a trenčianskej pôrodnice

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus: Na Kysuciach sú ďalšie tri prípady

Celkovo potvrdili za včerajší deň 23 nových prípadov ochorenia.

V Prievidzi spustili prvý automat na rúška

Okrem rúšok automat ponúka dezinfekčný gél či sladkosti. Dobrovoľníci budú rúška priebežne dopĺňať.

Na Slovensku pribudlo ďalších 23 prípadov ochorenia COVID-19. Je medzi nimi aj žena z okresu Prievidza

Na Slovensku pribudlo počas piatka 23 nových prípadov nákazy novým koronavírusom, celkový počet evidovaných prípadov ochorenia COVID-19 teda stúpol na 292.

Malačanom sa naskytol výhľad na Alpy

Od Malaciek je pohorie vzdušnou čiarou vzdialené vyše sto kilometrov.

Už ste čítali?