LYSÁ POD MAKYTOU. Z Považskej Bystrice sme vyrazili ešte pred siedmou ráno. V pláne sme mali navštíviť jednu z najvzdialenejších obcí regiónu. Auto sme zaparkovali kúsok pred pekárňou na hornom konci dedinky Lysá pod Makytou. Spoza bránky do dvora sa na nás usmiala štíhla dôchodkyňa.
Nielenže náš týždenník číta, ale je aj jeho predplatiteľkou. V deň, keď sme ju navštívili, oslavovala meniny.
Na svete len jedna obec jestvuje Čítajte Usmievavá modrobiela
Mária Juráčková pred pár dňami oslávila sedemdesiatšesť rokov, no vyzerá o dobrých desať rokov mladšia. Prezradila nám, že sa na dôchodku venuje záhradke a celý život pracovala v zdravotníctve. Robila zdravotnú sestru v Liptovskom Mikuláši a neskôr na obvode v Lazoch pod Makytou a v Lúkach. Dnes je to vraj v zdravotníctve oveľa horšie ako pred dvadsiatimi rokmi, keď odchádzala na dôchodok. „Bol iný prístup k ľuďom, väčšia ochota,“ povedala.
V práci sa nevyhýbala ničomu. Keď sa pýtame, či bola ráznou sestričkou, ktorá robila poriadky v čakárni, alebo skôr usmievavou modrobielou sestričkou, o akej sníva skupina Elán, len sa usmeje.
