DOMANIŽA. „Som siedmy rok v liečbe a niekedy mám naozaj pocit, že už nevládzem. Ale presne pre takéto okamihy sa oplatí nevzdávať sa, keď je človek šťastný a radostný. Keď naplno cíti aký je život krásny. Čo robí, má zmysel,“ vyhŕklo so seba drobné žieňa, keď sme si spolu sadli na kamenné schody na námestí v Rajci v jeden horúci deň tohto leta, aby mi rozpovedala v rýchlosti svoj príbeh.
Pozerala pritom na ľudí, ktorí stáli opodiaľ, mali za sebou po Rajeckom maratóne niekoľkokilometrový beh. Prišli podporiť ju aj všetky ženy ktoré bojujú s rakovinou prsníka.
