PRUŽINA. Výhercu sme našli v obci hneď na prvý pokus. Pri obecnom úrade sme stretli chlapov, ktorí pracovali na stavbe. Jedného sme sa popýtali, či nemá doma naše noviny, že môže vyhrať. Prezradil, že on veru nie, ale jeho mama ich má určite. „Kupuje ich pravidelne,“ dodal. Tak sme sadli do auta a vybrali sa za ním.

Muža si vybrala z fotografie
Emília Belavá noviny doma mala. Výhre sa potešila, aj keď najprv žartovala, či sme jej náhodou nepriviezli auto. Je to veselý človek. Nepochádza z Pružiny, je z Hričova pri Žiline. Keď sme sa jej pýtali, ako sa stalo, že sa vydala do Pružiny, usmiala sa a vysvetlila, že je to vďaka fotografii.
„Robila som ako mladá na detskom oddelení v Považskej Bystrici, mala som tam kamarátku, sanitárku Maju z Pružiny, z Chmeliska. Teraz je už vydatá v Milochove. Doniesla raz fotografie z nejakej svadby, kde som prvýkrát videla svojho muža,“ prezrádza pani Belavá. Dodáva, že bol vysoký a páčil sa jej. Keď sa jej kamarátka spýtala, či jej má dohodnúť stretnutie, súhlasila. No a o tri mesiace už boli svoji.
Spomienky na prácu
Emília Belavá si rada spomína na prácu detskej sestry na oddelení. „Boli sme výborný kolektív. Keď sme mali desiatu, sedeli sme všetci spolu. Lekári, sestry, sanitárky a bolo veru veselo. Primárku sme mali prísnu, naháňala nás. Veľa sme sa však nasmiali, aj naučili a držali vždy spolu,“ spomína si pani Emília.

Na oddelení dostala aj prezývku, ktorá jej prischla. „Raz niekto doniesol bonboniéru. Nevedeli sme, koho je, ale chuť bola veľká, tak som ju otvorila s tým, že ak sa bude dotyčný hnevať, kúpime novú. Boli to višne v čokoláde. Odvtedy ma všetci prezývali Višňa,“ smeje sa pani Belavá.
Spomína si potom ešte na dieťa jednej lekárky, ktoré ratovali, lebo sa pridusilo na detských trakoch v kočiari, aj na iné príbehy, veselé i smutné. S nostalgiou a stále so širokým úsmevom. Je to veselá a srdečná žena. Naše noviny kupuje pravidelne. Ako správna detská sestra si v nich pozerá hlavne bábätká, jej synovia šport. Aj súťaž chváli.
„Môžete prísť do Pružiny aj nabudúce,“ hovorí pri našom odchode.
Radi by sme, ale tento týždeň musíme vyraziť zase inde. Nikdy sami netušíme kde. Môžeme sa s redakčným autom objaviť kdekoľvek. Tak kupujte naše noviny, možno práve na vás sa usmeje šťastie.