Kedy sa podarilo spojiť všetky polia železničného mosta a kedy počítate s ukončením tohto stavebného objektu? Akou technológiou sa staval a prečo ste zvolili práve túto?
Nosná konštrukcia estakády bola dokončená tento rok 29. júla, kedy sme zabetónovali poslednú (tzv. zmonolitňujúcu) lamelu a prepojili časť budovanú na výsuvnej skruži s časťou, ktorá bola budovaná metódou letmej betonáže. Most sa budoval dvomi technológiami – metódou letmej betonáže a metódou výsuvnej skruže. V prvých dvoch poliach sme použili metódu letmej betonáže, lebo sme potrebovali preklenúť cestu II. triedy Púchov – Považská Bystrica a nemali sme pod mostom dostatočne veľký priestor (gabarit) pre skruž. V ďalších poliach sme už využili metódu výsuvnej skruže, hlavne pre jej rýchlosť a menšiu potrebu obslužného priestoru, ktorý nám na stavbe veľmi chýbal. Most plánujeme dokončiť po stavebnej stránke do 15. apríla 2020 a odovzdať ho na realizáciu koľajového zvršku. Zaťažovacia skúška je naplánovaná na september 2020.
Most je zložitou stavbou. Je zatiaľ najdlhším železničným premostením vodnej plochy na Slovensku. S čím najzávažnejším ste sa museli pri výstavbe popasovať?
Najzložitejšie z celej výstavby mosta bolo asi jeho zakladanie, ktoré sme museli kombinovať z pevnej zeme (polostrovov) a tiež z plávajúcich pontónov. Oba tieto postupy sa museli zladiť tak, aby si na malom priestore neprekážali. A oba boli zároveň závislé od výšky hladiny v priehrade, na ktorú vplývalo viacero faktorov, ako početnosť zrážok, nábeh hydrocentrál pri výrobe elektrickej energie, neresenie niektorých druhov rýb a podobne. Zložitá bola aj výstavba opory číslo 1 v prudkom svahu, ktorá sa prelínala s výstavbou niektorých objektov východného portálu Tunela Diel. V neposlednom rade bolo náročné aj dopraviť potrebné technológie a komodity na miesto montáže vzhľadom na veľmi skromné a stiesnené priestorové pomery.
Bola pri moste zložitá aj príprava a zakladanie pilierov? Prečo?
Príprava a zakladanie pilierov boli zložité pre umiestnenie vo vodnej nádrži a tiež pre obmedzený prístup na stavenisko z oboch strán estakády. Umiestnenie 10 z 11 medziľahlých pilierov do nádrže skomplikovalo aj samotný proces projektovania, pretože chýbali potrebné geologické sondy priamo z nádrže. Takže sa musel vykonať doplňujúci geologický prieskum a podľa neho upraviť niektoré aspekty zakladania. Samotná realizácia zakladania bola potom závislá od kolísania vodnej hladiny v nádrži a na nepriaznivý vplyv kolísania vodnej hladiny museli byť nadimenzované aj dočasné objekty, ako násyp v objeme až 100 000 m3, ostrovy a dočasné premostenia.
Most je európsky unikát Čítajte Ako je most riešený po stránke statickej?
Po statickej stránke ide o 12--poľový dvojkomorový nosník konštantnej výšky s rozpätiami 39 + 10 x 51,5 + 37,59 m, ktorý je zavesený na EDS-závesy po oboch stranách mosta. Predpínací systém mosta má 3 druhy káblov. Sú to súdržné káble – uložené v betóne mostovky v plastových rúrach, voľne vedené káble, teda káble typu monostrand s polyetylénovým obalom vedené v komôrke mosta cez mostové deviátory a EDS-závesy. To sú káble systému extradosed kotvené nad úrovňou mostovky v sedlách nízkych pylónov a pod úrovňou mostovky v betónových náliatkoch v počte štyri kusy na jeden pylón.
