Streda, 20. november, 2019 | Meniny má Félix

Pripomína hrozby, ktoré prináša podcenenie totalitných režimov (+FOTO)

Kniha Okamihy vzdoru mapuje činnosť ľudí, ktorí bojovali proti útlaku a neslobode. Obaja autori sú z regiónu Považia.

Titulka knihy, ktorá mapuje osudy odbojárov počas vojny. Titulka knihy, ktorá mapuje osudy odbojárov počas vojny. (Zdroj: Bernadetta Pitoňáková)

PÚCHOV. Kniha Okamihy vzdoru má umožniť čitateľovi aspoň čiastočne vniknúť do priestoru a času, keď demokraticky a pokrokovo zmýšľajúci občania z nášho regiónu podstupovali nesmierne riziká zapájaním sa do odbojovej činnosti proti útlaku a neslobode. „Mala by obohatiť poznanie i pohľad na minulosť, čo znamená zároveň nenechať sa prekvapiť budúcnosťou. Naivita generácií 20. storočia, ktorá sa v mnohom ukázala po 1. aj 2. svetovej vojne, spočívala okrem iného aj v podcenení nástupu totalitných režimov. Toto nebezpečenstvo pretrváva,“ vyznal sa Vladimír Fraňo, jeden z autorov.

Článok pokračuje pod video reklamou
Mohlo by vás ešte zaujímať Smrť našlo vo vojne aj veľa chlapov z Považia Čítajte 

V knihe predstavil občianske aj komunistické hnutie odporu v regióne, ktoré sa spojili po podpísaní známej Vianočnej dohody v decembri 1943. Otca Vladimíra Fraňa Pavla ako ilegálneho člena odporu už 25. júna 1941 odvliekli žandári a členovia Hlinkovej gardy z Lednických Rovní do vtedajšieho Zaisťovacieho tábora v Ilave, kde ho väznili až do 17. novembra 1941 ako politicky nespoľahlivého. Okrem iného aj pre rozširovanie ilegálnej tlače.

Od skorej jesene 1944 boli Fraňovci v spojení s partizánskym hnutím, ktoré pôsobilo v horách slovensko-moravského pomedzia, najmä s jednotkou Gleba Dimitrijeviča Klagina, rodáka z Kurska, ktorého oddiel bol súčasťou 2. československej partizánskej brigády J. V. Stalina.

Odchod do hôr

V knihe Vladimír Fraňo spomína aj na pôsobenie ich rodiny v horách. „Situácia sa zhoršovala a nebezpečenstvo zo strany Nemcov rástlo. Napokon vo februári 1945 kvôli bezprostrednému nebezpečenstvu odišla celá naša rodina do hôr,“ uvádza v spomienkach. Ešte predtým získali súhlas od veliteľa Gleba Dimitrijeviča Klagina a vedení otcom zorganizovali odchod do hôr asi troch desiatok chlapov, ktorí dovtedy museli pracovať v prospech Nemcov na opevňovacích prácach.

Fraňo si spomína, že vtedy ešte nikto nevedel, či fašisti nebudú mať dosť síl „vyčistiť“ tamojšie hory. Či sa členovia odboja ubránia a prežijú, alebo ich postrieľajú. „Veď napríklad protipartizánska jednotka SS Jozef, v ktorej boli aj Slováci, bola fanatická a mimoriadne nebezpečná až do konca vojny i v našom regióne. Krátko pred príchodom frontu popravili za pomoc nášmu oddielu Ľudovíta Holičku a Juraja Lacka, ako aj bratov Kvocerovcov z Dolných Kočkoviec pri Púchove.“ Jednému z bratov strela do tyla prešla prednou časťou tváre. Nepoškodila však mozog. Zo svojho hrobu, spod plytkej vrstvy zeme a lístia, sa vyhrabal. Fraňo uvádza, že za pomoci žandára Jurisu prežil a o krutom priebehu väznenia a vypočúvania rozprával až po vojne.

Ešte sme napísali Veľa nechýbalo a ľudia by zhoreli v humne Čítajte 

Zachytené aj inde

Až do príchodu frontu 2. mája 1945, keď Fraňovci s ostatnými partizánmi zostúpili do Lednických Rovní, chránili horské osady a napádali nemecké transporty. V tom čase už boli s nimi aj desiatky maďarských zbehov. Pôsobenie Fraňovcov je zachytené aj spomienkach partizánskeho veliteľa Gleba Klagina v kapitole Na brehoch Váhu z knihy Od Karpát do Normandie, ktorá vyšla v Charkove vo vydavateľstve Prapor v roku 1965. „Najbližšími ľuďmi nám boli slovenskí bojoví druhovia – veliteľ brigády Jozef Brunovský... a, samozrejme, znamenitá partizánska rodina Fraňovcov,“ píše sa v knihe.

Hrdinstvo z druhej časti

Vladimír Fraňo však nepíše v Okamihoch vzdoru len o ich rodine. Ťažiskom je predstavenie činnosti partizánskych skupín v regióne.

Publikáciu vydala Vojenský podporná nadácia aj s prispením Trenčianskeho samosprávneho kraja pri príležitosti 75. výročia Slovenského národného povstania. Túžbou Vladimíra Fraňa bolo predstaviť svojim rodákom aj boj ľudí z nášho regiónu na ďalších bojiskách druhej svetovej vojny. Zámer naplnil Pavol Vitko, druhý autor knihy, ktorý pochádza z Malých Ledníc. V časti Statočnosť na všetkých frontoch predstavuje na pozadí desiatky príbehov boj ľudí z Považia v rámci poľskej obrannej vojny v roku 1939, v obrannej vojne o Francúzsko v roku 1940, v bojoch o severoafrický Tobruk v roku 1943 či medzi partizánmi v severnom Taliansku v roku 1945. Tiež na hlavnom východnom fronte a na fronte západnom, pričom sa venuje tiež holokaustu či vojnovým zajatcom z regiónu v Nemecku.

Ďalší osud ľudí z vojny Žili v studenej jame. Dlho nedokázal nahlas hovoriť Čítajte 

Koncom vojny sa napríklad v severnom Taliansku počas partizánskych bojov vyznamenal desiatnik Vendelín Boško z Bodinej a medzi talianskymi partizánmi pôsobili aj čatári Vincent Kotras a Štefan Kovalčík z Kameničian, Martin Luhový z Púchova, Matúš Pizur a Florián Trník z Marikovej, desiatnici František Ištok z Klieštiny, Jozef Kubáň z Lysej pod Makytou, Pavel Panáček a Ján Lišaník z Lazov, slobodníci Anton Brnák z Hornej Breznice, Rudolf Majerský zo Sádočného, Štefan Haško a Rudof Štrbák z Lazov či vojaci František Benedik z Lysej pod Makytou a Martin Prostinák z Košeckého Podhradia.

Spomienky na Duklu

„Keby mi niekto povedal, že sa na Dukle alebo inde vo vojne nebál, napľujem mu do očí, pretože sme sa báli všetci,“ bez okolkov si na jar 2014 zaspomínal na vojnu vtedy 93-ročný Augustín Hasidlo, veterán z bojov 2. svetovej vojny.

Spomínal si tiež, že na Dukle sa to bilo jeden cez druhého. Dostal si úsek alebo úlohu a hoci aj umri, bojovať musíš. „Pri jednom z útokov sme s dobrým kamarátom dobyli bunker nemeckého ťažkého guľometu. Len chvíľu sme sa tešili. Potom chudákovi chlapcovi črepina skaličila nohu. Aj taká je vojna,“ zaspomínal si ešte pred niekoľkými rokmi Augustín Hasidlo.

Jeho prvý raz na Dukle zranilo ľahko. Iba ho tak škrablo cez brucho, hovorieval sám s nie veľkým dôrazom.

„Len ma čosi zaštípalo pod uniformou. Vopchal som tam ruku a mal som ju plnú krvi. Poondiata črepina...“

Vystrábil sa rýchlo a vzápätí bol opäť nasadený do boja. Dňa 4. novembra 1944, keď bol vyslaný na prieskum južne od priesmyku, sa to skončilo oveľa horšie. Črepina mu zasiahla a rozdrvila pravú ruku. Pri pokuse o ústup omdlel a spadol do potoka. Takmer sa utopil, potom skoro vykrvácal. Pomohli kamaráti.

„Vytiahli ma z vody, roztrhali košele, zastavovali krv a zachránili mi život. Lekári v poľnom lazarete mi už ale ruku od zápästia nezachránili. Bola v nej otrava. Odvtedy ju mám takúto,“ povedal publicistovi Pavlovi Vitkovi pred rokmi pri ich rozhovoroch a odomkol bajonetový uzáver nad pravým zápästím. Potom svoju umelohmotnú protézu pravej ruky položil na stôl a ukázal zdeformovaný kýpeť predlaktia.

Varovanie pred fašizmom

Pán Hasidlo po demobilizácii pracoval najmä v poľnohospodárstve v Čechách a na Slovensku. S prvou manželkou mal dve deti, no zomrela veľmi mladá v roku 1953. S druhou ženou mali tri deti. Vrátil sa do Borčíc. Druhá manželka zomrela skoro poltucet rokov pred ním. On sám ešte ako 90-ročný jazdil na bicykli, no po roku 2014 sa už často liečil v trenčianskej nemocnici.

Aj pred smrťou si s veľkou úctou zaspomínal na svojho vojnového veliteľa, armádneho generála Ludvíka Svobodu, ktorý bojoval proti fašistom na východnom fronte v pozícii veliteľa 1. československého armádneho zboru. „Toho, kto by chcel poškodiť jeho meno, by som aj...“ zahrozil pravou rukou, tou, z ktorej časť stratil na Dukle.

Veľmi mu záležalo na tom, aby ľudia aj dlhé desaťročia po vojne vedeli, čo bol fašizmus a aké obete bolo treba priniesť na jeho porážku.

On sám si toho vytrpel dosť. Príbehov z vojny, ktoré sú spojené s naším regiónom, aj historických faktov je v knihe Okamihy vzdoru veľa. Na to, čo prináša nenávisť, nesmieme zabúdať.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vlastný biznis? S kvalitným účtom sa živnosť rozbieha ľahšie
  2. Dlhopisy a zmenky: fixný výnos 5,5 - 7 % p.a.
  3. Tri základné kroky: Ako sa starať o pacienta s inkontinenciou
  4. Rýchly úver sa dá získať aj bez zložitých zmlúv
  5. Tipy na lyžovačku v Rakúsku
  6. Pozrite sa, ako fungujú asistenčné systémy Volkswagenu
  7. Dokážu dávať škôlkári pozor na ceste? Otestovali sme ich
  8. Známe osobnosti prezradili, do ktorej krajiny sa nechcú vrátiť
  9. Rýchly úver sa dá získať aj bez zložitých zmlúv
  10. Dajme ojazdeným pneumatikám druhú šancu. Nič nás to nestojí...
  1. Rýchly úver sa dá získať aj bez zložitých zmlúv
  2. Tipy na lyžovačku v Rakúsku
  3. SEAT predstavil e-Scooter
  4. Pozrite sa, ako fungujú asistenčné systémy Volkswagenu
  5. Známe osobnosti prezradili, do ktorej krajiny sa nechcú vrátiť
  6. Dlhopisy a zmenky: fixný výnos 5,5 - 7 % p.a.
  7. Dokážu dávať škôlkári pozor na ceste? Otestovali sme ich
  8. Changes to the Public Procurement Law – Take Two
  9. Tatras guide: A fresh take on the stunning soul of Slovakia
  10. Vlastný biznis? S kvalitným účtom sa živnosť rozbieha ľahšie
  1. Už iba dnes: Predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 12 249
  2. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Thajsku? 12 027
  3. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku? 8 211
  4. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme 7 816
  5. Ako efektívne doplniť železo? Odpovedá MUDr. Radovan Juríček 6 888
  6. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať 6 850
  7. Tri základné kroky: Ako sa starať o pacienta s inkontinenciou 6 638
  8. Známe osobnosti prezradili, do ktorej krajiny sa nechcú vrátiť 5 844
  9. Dokážu dávať škôlkári pozor na ceste? Otestovali sme ich 5 662
  10. TOP pätnásť miest v Spojených arabských emirátoch 4 195

Hlavné správy z SME | MY Považská - aktuálne správy

Policajti v Prievidzi zadržali dvoch utečencov

Utečenci podľa ich slov pochádzali z Maroka. Do Prievidze sa mali dostať omylom.

Ilustračné foto.

Miestne akčné skupiny kritizujú rezervy v čerpaní eurofondov

V porovnaní s MAS v okolitých štátov Slovensko výrazne zaostáva a v tomto programovom období sa na projekty nevyčerpalo ešte ani jedno euro.

Reklamné tabule sa do centra pomaly vracajú.

Župa opäť podporila ekológiu

Trenčiansky samosprávny kraj podporuje prostredníctvom grantovému programu Zelené oči environmentálne projekty už tretí rok. V aktuálnom roku rozdelil temer 80-tisíc eur.

Folkloristi naberali skúsenosti o kroji, tanci aj ľudovej hudbe

Považské osvetové stredisko pripravilo pre vedúcich folklórnych kolektívov metodické školenie.

Vzácne rady rozdával aj Jozef Pobočík starší z Brvnišťa.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Do Oravskej priehrady spadlo auto, vodič neprežil

Vodičovi sa nepodarilo dostať von z potápajúceho sa auta.

Pri domových prehliadkach v Čadci našli niekoľko zbraní

Domové prehliadky ešte stále prebiehajú.

Pozrite si fotogalériu z diaľnice D3 na Kysuciach

Diaľnica odľahčí kolabujúcu dopravu.

Vybrali SME

Už ste čítali?