LAZY POD MAKYTOU. V centre obce sme oslovili dvojicu žien, ktoré sa rozprávali na chodníku pred poštou. Na otázku, či čítajú a majú doma náš týždenník, odpovedali obe zhodne, áno. Najskôr sa chvíľu ponúkali, ktorá z nich bude mať šťastie na výhru.
Aktuálne číslo Obzoru sme išli hľadať k staršej z nich. Po ceste ale padlo rozhodnutie o výhru sa podeliť. Otočili sme redakčné auto a skončili na dvore u mladšej.
Kolegyne a kamarátky
Emília Jurštáková a Hana Tarabová sú bývalé kolegyne z Yury. Emília je staršia o dvadsať rokov, no dobre si rozumejú. Hana bola pôvodne krajčírkou v Makyte, no po materskej sa zamestnala v Yure, má tam odrobených trinásť rokov, Emília o tri menej.
O čom píšeme v novinách? Čítajte Jej pôvodným povolaním bol obchod. Tridsať rokov robila predavačku. Jeden čas dokonca mala v miestnej časti Dubková v prenájme obchod ako živnostníčka, no nevyplácalo sa to.
„Tými veľkými supermarketmi sa to pokazilo. Vysoké nájmy, vysoké odvody, zákazníkov ubúdalo,“ povedala. Myslí si, že dnešná doba súkromníkom veľmi nepraje. Malé obchody nedokážu konkurovať supermarketom. Straším občanom, ktorí sa nemajú ako dostať do mesta, malé obchody na dedinách chýbajú.
„Problém je aj to, že málo- kto chce v obchode za ten malý plat robiť,“ dodala. Nízke mzdy a dôchodky sú podľa nej problém. Na dedine veľa príležitostí na zamestnanie nie je. Lazovania dochádzajú za prácou dole dolinou. „Chlapi poväčšine do Continentalu v Púchove a ženy do Yury v Horenickej Hôrke,“ povedala Emília.
