PÚCHOV. Čím dlhšie sa voda udrží v priestore, kam spadla, tým viac ovplyvňuje vlhkosť vzduchu, ochladzuje priestor a môže byť využívaná na zavlažovanie zelene, čo prináša nezanedbateľný finančný efekt. Už v antike sa v átriách mestských domov objavovali malé cisterny a fontány, ktorých účelom bolo vylepšovať klímu. Vodu zadržiavali aj naši prarodičia.
Úlohou medzí na poliach nebolo len tvoriť hranicu pozemkov, ale predovšetkým zachytávať vodu v krajine. Zvlášť mestá sú v tomto ohľade životnému prostrediu dlžné najviac.
Pre včely chcú získať desaťtisíc podpisov Čítajte Tichý dážď
Ekologickým témam súvisiacim so životom v meste sa venuje občiansky aktivista Michal Bizoň. Zbieral podpisy pod zriadenie mestského lesoparku a zaujíma sa aj o tému rozširovania zelene a zadržiavania vody v meste. Povedal, že pre dostatok vody v krajine sú nevyhnutné malé vodné cykly, nie nárazové dažde, aké pravidelne v posledných rokoch zažívame. Krajina potrebuje pokojný tichý dážď, ktorý dokáže vegetácia postupne absorbovať.
„Malé vodné cykly pritom nezávisia ani tak od nadmorskej výšky, ako od štruktúry zelene krajiny. Kde sú lesy, tam prší viac,“ hovorí Bizoň. Stromy zadržanú vodu potom akoby pumpujú a cez listy sa odparuje do okolia. Bežný dospelý strom dokáže v normálnych podmienkach zo svojich listov odpariť okolo 300 litrov vody za deň. Teplotu okolitého vzduchu dokážu takto stromy znížiť až o desať stupňov.
