STREŽENICE. Prírodné cintoríny sú jednou z alternatív, ako sa ekologicky, ekonomicky a zároveň eticky vysporiadať s problematikou pochovávania našich blízkych. V Streženiciach na túto tému zorganizovali už štyri diskusné večery. Hosťom na poslednom z nich bola Monika Suchánska z organizácie Živica vo Zvolene. Má na starosti projekt Záhrada spomienok, ktorý pomáha na Slovensku zakoreňovať prírodnému pohrebníctvu. Sama svoju funkciu nazýva „ekofunebráčka“.
Čo si predstaviť pod pojmom prírodný cintorín?
Prírodný cintorín je na prvý pohľad odlišný tým, že na ňom nie sú žiadne náhrobky a nie je možné tam prinášať žiadne neprírodné dekorácie a žiadne sviečky. Jediný odpad, ktorý na nich vzniká, je bioodpad z kosenia plochy, ktorú kosíme v prírodnom režime iba dvakrát za rok. Je to priestor, kde sa veľký dôraz kladie na šetrnosť k prírode, a zároveň je tam kultivovaný a citlivý prístup k ľuďom. Môže to byť sad, lúka, les, čokoľvek. To, čo ho robí prírodným cintorínom, je práve absencia žulových náhrobkov, ktoré sú dovážané z Číny, Indie z veľmi nehumánnych pracovných podmienok. Tú pamätnú funkciu preberajú stromy alebo záhony.
Máte informácie o tom, koľko Dušičky prinášajú odpadu na klasických cintorínoch?
Netýka sa to len plastového odpadu, lebo nie všade ten odpad triedia.Pýtali sme sa vo viacerých mestách, no nevedú si štatistiku zvlášť za Dušičky. V Bratislave nám povedali, že tretina odpadu , ktorý im na cintorínoch vznikne, je práve v tomto období. Vyvážajú ho vraj dva- až trikrát denne. Bohužiaľ, súhrnnú štatistiku nemáme.
Aj cintoríny môžu byť bez plastov Čítajte To nie je veľmi ohľaduplné k prírode. Aký máte názor na etickú stránku tohto zvyku?
Na hroby svojich blízkych dávame umelé kvety, ktoré by sme im za života k sviatku asi neponúkli, lebo by sa nám to zdalo nevhodné.
