Pekným darčekom pri príležitosti 60. výročia založenia ZŠ Školská bola návšteva najlepšieho slovenského šprintéra Jána Volka s trénerkou Naďou Bendovou. Okrem besedy a autogramiády odpovedali obaja aj na naše otázky.
Ján Volko
Je po sezóne, vrátili ste sa zo sústredenia. Koľké v poradí bolo?
Boli sme vo Vysokých Tatrách, ktoré mám veľmi rád. Škoda, že som ochorel a nemohol som odtrénovať plánované dávky. Tešil som sa na túry, ale taký je život. Aspoň som sa nadýchal do sýtosti tatranského vzduchu, lebo vyšlo aj počasie. Presný počet sústredení neviem povedať, najďalej som bol v Juhoafrickej republike, v Európe to bolo Španielsko, Portugalsko, Kanárske ostrovy. November strávim v Turecku, no nie na dovolenke, ale na ďalšom sústredení.
Nedávno sa v Katare konali majstrovstvá sveta, na ktorých ste neštartovali. Ako ste sa cítili?

Na začiatku sezóny sme sa bavili o šampionáte, B limity som mal splniť bez problémov, no po úspešnej halovej sezóne zakončenej titulom majstra Európy na šesťdesiatku prišlo zranenie. Príprava sa posunula o päť či šesť týždňov a s takým mankom už nejde sezónu ideálne nastaviť. Rok však nemôžem považovať za neúspešný, na Európskych hrách v Minsku som získal striebro na sto metrov. V Katare som neštartoval, nebolo mi to jedno, ale povedali sme si, že radšej si vybrať problémy v tejto sezóne ako o rok v olympijskej.

Máte niekoľko cenných kovov z európskych šampionátov. Ktorý z nich má pre Vás najväčšiu cenu?
Prvým bolo striebro na ME v Belehrade v roku 2017 v hale na 60 metrov. V tom istom roku mi na ME do 23 rokov v poľskej Bydgosczi patrilo zlato na 200 metrov a striebro na stovke. Rok 2019 začal titulom na halových ME v Glasgowe na 60 metrov, čo je môj doteraz najväčší úspech. Predsa len zlato je zlato zlatý. Zatiaľ poslednou veľkou medailou je striebro na Európskych hrách v Minsku, kde počas pretekov družstiev bol rýchlejší iba portugalský šprintér. Každú medailu si veľmi vážim, viem, koľko ma stála driny.
Veľké medaily ste získali v hale, dočkáme sa ich aj zvonku?
V hale je to jednoduchšie, vonku je protivníkom aj vietor a behá oveľa viac šprintérov, ktorí vynechávajú halu. Som mladý, na stovku som ešte nedorástol, viac si verím na dvojnásobnej trati. Nad medailou z MS, ME či olympiády som nerozmýšľal, najdôležitejšie je nominovať sa a dostať sa do finále, to by bol úspech.
Aké sú Vaše limity?