Šofér z púchovského strediska skončil na medzinárodnej súťaži spomedzi Slovákov ako druhý najlepší.
PÚCHOV – Na neoficiálnych majstrovstvách Slovenska cestárov v jazde zručnosti si bronzovú medailu vybojoval domáci Pavol Belák. Umiestnenie mu umožnilo zúčastniť sa na veľkej súťaži krajín V4 v Poľsku.
Ako sa s odstupom času pozeráte na výsledky domácich majstrovstiev?
Pavol Belák s pohárom zo súťaže v Poľsku. (zdroj: JOZEF ŠPROCHA)Pretekoch na cestárskych dňoch, ktoré majú za sebou už pätnásty ročník, sa v Púchove zúčastnilo štrnásť šoférov, dvaja z každého kraja, s výnimkou Bratislavy, odkiaľ neprišiel nik. Spolu so mnou sa súťaže zúčastnil aj môj otec Pavel. Dôveru, ktorú mi pri nominácii dal cestmajster Jozef Mamis, som nesklamal. Skončil som na treťom mieste. V prvom kole som zajazdil druhý najlepší čas, druhé kolo som išiel na istotu. Dôležitá bola rýchlosť na trati, no aj kužele, keď každý dotyk bol penalizovaný desiatimi sekundami.
Čo Vás čakalo v Poľsku, boli disciplíny podobné ako v Púchove?
Súťažilo sa na motoparku pri Krakowe. Bolo nás pätnásť, okrem slovenského tria, súťažili traja Česi, Maďari, domácich bolo na štarte šesť. Napriek prevahe sa im vyhrať nepodarilo, prvenstvo získal maďarský pretekár. V Púchove sme mali len slalom, v Poľsku boli štyri disciplíny.
Futbalový turnaj prípraviek U 10 v Horovciach + bohaté foto Čítajte Slalom bol iný. U nás je rýchlostný, kde je dôležitý čas a dotyky s kuželmi. V Krakowe bola dôležitejšia plynulosť jazdy, pretože na radlici sme mali umiestnenú misku s tenisovou loptičkou, ktorá nesmela spadnúť. Bolo to veľmi náročné, stačilo jemne ťuknutie do volantu a loptička sa kotúľala po zemi. Pretekár musel zastaviť, vystúpiť, vrátiť loptičku do misky a pokračovať. Stometrový okruh pomedzi kužele som zvládol bez chyby, čo pre začiatok nebolo najhoršie.
Aj ďalšie disciplíny boli zamerané podobne?
Pri druhej disciplíne sme mali na radlici namontovanú palicu a úlohou bolo napichovať na ňu tri kovové krúžky s priemerom desať centimetrov umiestnené v rôznych výškach. Okrem citu pri riadení bola dôležitá manipulácia s radlicou, aby čas na napichnutie krúžku bol čo najkratší a krúžok nesmel spadnúť. Disciplína mi veľmi nevyšla, krúžky som nabral rýchlo, ale v prvej zákrute som ich stratil. Kým som ich pozbieral a anastokol, stratil som cenné sekundy.
Ktorá z disciplín Vám vyšla najlepšie?
Ani v tretej, ktorá bola úplnou novinkou, som si nepočínal zle. Na dráhe sa meralo, koľko stupňov otáčok šofér zvládne. Disciplína nemala s našou prácou nič spoločné, išlo iba o spestrenie a sťaženie podmienok. Natočil som 402 stupňov, najlepší mal 380, najhorší 480.
Najlepšie sa mi podarilo zvládnuť školu šmyku. Na dráhe bola predpísaná rýchlosť 40 km/h s presne určenými miestami, kde bolo treba brzdiť. Súčasťou boli fingované nástrahy a suchý ľad. Dosiahol som najlepšie hodnotenie ako víťaz disciplíny.
Bol rozdiel medzi autami, na ktorých jazdíte doma a v Poľsku?
V práci jazdíme na mercedese, tam boli DAFy. Rozdiel som si neuvedomoval, aj keď každé auto je iné. Rozdiel oproti práci bol ten, že na súťaži sme jazdili s prázdnou korbou.
Ako ste skončili v celkovom hodnotení?
Obsadil som šieste miesto ako druhý najlepší Slovák. Víťaz z Púchova skončil tesne predo mnou bol piaty, druhý z púchovskej súťaže obsadil až jedenástu priečku. Peknou spomienkou na súťaž je pohár za umiestnenie a prvenstvo v jednej zo štyroch disciplín.
Začala zima, budete si môcť svoju šikovnosť vyskúšať za volantov. Koľká sezóna so sypačom Vás čaká?
Bude to piata zima, v lete pracujem ako strojník alebo šofér.
Práca so sypačom v často tvrdých podmienkach nie je ľahká. Zažili ste nevšedné situácie?
Pri stretnutí s autobusom na Čertove som skončil v priekope. Mal so šťastie v nešťastí, pretože ma vytiahol okoloidúci bager. Počas nočnej jazdy som pri Dešnej smerom na Beňadín videl spiacu srnku na ceste. Prebral ju hrmot radlice a pokojne odišla do lesa.
Často nám robia problémy vodiči, ale na to som si už zvykol. Ľudia občas na nás hundrú, kde sme, ale musia si uvedomiť, že traja šoféri na smene majú na starosti 150 km ciest. Nikto nespí, máme GPS, dávame zo seba všetko. Za noc som najazdil aj 400 km, nakladal som deväťkrát závisí to od vzdialenosti, osem deväťkrát.
Pavol Belák má pred sebou zimnú sezónu za volantom. Po peknom úspechu v Poľsku by v budúcnosti rád vyskúšal podobnú súťaž. „Keď som bol u cestárov prvý rok, na súťaži v Banskej Bystrici som skončil desiaty. O rok bude v Rakúsku celoeurópska súťaž, sa rád by som sa tam, dostal.“
