ZÁRIEČIE. V obci uviedli do života knihu Kataríny Daníkovej – Kožúrikovej. Kniha, Z kuchyne starej mamy je poslednou z trilógie, ktorú autorka venovala ľudu a zvykom rodnej obce. Folklór je viac ako koníčkom, ona je jeho živým obrazom, má ho v DNA.
V novej knihe sa venujete jedlu a zvykom. Prvé dve knihy ale sledovali iné témy. O čom boli?
Prvou bola kniha, Zvykoslovné obrázky Záriečia a okolia. Venovala sa kalendárnemu a rodinnému zvykosloviu. Bola akoby prierezom života tunajších ľudí počas roka. Druhú som venovala nášmu ľudovému kroju, s dôrazom na výšivky. Hlavne sa týkala názvoslovia, skladania jednotlivých prvkov, z ktorých sa tvorili vyšívané motívy a venovala sa aj samotným vzorom.

V tretej knihe objavujete gastronomickú kultúru regiónu. Je to tak, že pri písaní prvej ste sa stretli aj s touto tematikou a nebol na ňu priestor, alebo to bola dopredu vyhliadnutá téma?
Dostala som sa k nej už v prvej knihe, lebo v rámci zvykoslovia som sa stretávala aj tým, ako sa ľudia počas sviatkov stravovali. Pri sviatočných príležitostiach mali dôležitú funkciu obradové jedlá a ich význam. Samozrejme, zaujímala ma aj bežná strava, to, čo sa jedlo vo všedné dni. V prvej knihe sa táto téma ale objavila len letmo.