PÚCHOV. Základom gastronómie na strednom Považí bolo v minulosti to, čo si ľudia sami dopestovali - zemiaky, dyne, kapusta, fazuľa, kvaka, ale aj ovčie mlieko, jačmeň, raž. Pre TASR to povedala majsterka odborného výcviku zo Strednej odbornej školy (SOŠ) obchodu a služieb v Púchove Jana Mikulová.
Na sviatky sa veštilo, chodili napríklad búchať so „švrliakom“ na okno Čítajte "Základom boli zemiaky. Zo zemiakov sa pripravovalo všetko, či už to bola polievka, hlavné jedlo, múčniky. Naši predkovia tak mali na stole zemiakové polievky, zemiakovú babu, z múčnikov napríklad zemiakové šúľance s tvarohom alebo pirohy - sladké i na slano," priblížila Mikulová.
Jedným z najtradičnejších jedál v okolí Púchova bola podľa nej zemiaková alebo krúpna baba. Pripravovala sa z nastrúhaných zemiakov, bravčovej masti, krúpov, vajec a pochutín, ako soľ, cesnak, korenie, majoránka. Počas všedných dní ju pripravovali ako pôstnu - bez mäsa.
"Najmä po vianočných sviatkoch dávali do krúpnej baby aj bravčové mäso, slaninu a údené mäso, ale aj oškvarky. Z tej pôstnej baby sa tak stala mäsová, ktorú pripravujeme aj doteraz," doplnila Mikulová s tým, že v prípade krúpnej baby sa krúpy len udusili a pridali sa do nastrúhaných zemiakov. Na zapitie sa používalo sladké i kyslé mlieko a rôzne zákvasy.
Pochúťka, ktorá sa varí len v zime Čítajte Ako dodala, na púchovskej krúpnej babe so slaninkou si v novembri tohto roku pochutnali aj účastníci konferencie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo Viedni, pre ktorých pripravoval recepciu Trenčiansky samosprávny kraj a SOŠ obchodu a služieb Púchov. "Okrem iného sme pre účastníkov konferencie pripravili 300 porcií krúpnej baby, mimoriadne im chutila, minula sa do posledného kúska," doplnila Mikulová.
