Streda, 15. júl, 2020 | Meniny má HenrichKrížovkyKrížovky

Na sviatky sa veštilo, chodili napríklad búchať so „švrliakom“ na okno

Dedina roka 2019 je bohatá na tradície. Aj tie vianočné.

Ilustračná fotografia.Ilustračná fotografia. (Zdroj: Viktor Kaldec)

PAPRADNO. Členovia folklórnej skupiny Podžiaran z Papradna a starší rodáci z obce si pamätajú veľa zvykov z vianočného obdobia, ktoré sú plné magických úkonov. Porozprávali o nich aj počas akcie v adventnom období, ktorá sa konala v Považskom osvetovom stredisku. Zaspievali aj množstvo krásnych vianočných piesní.

Veštili si svadbu aj ženíchov

Božena Beníková verí tomu, čo sa kedysi rozprávalo v súvislosti s pradávnymi zvykmi. Má osobnú skúsenosť s jednou vianočnou tradíciou.

„Moja babka mi vždy povedala pred sviatočnou večerou na Štedrý deň, aby som pozametala kuchyňu, smeti vyniesla pred dvere na chodník, postavila sa na ne a počúvala, kde zašteká pes. Tam som sa mala vydať,“ spomína si na jeden z úkonov, ktoré robievali mladé dievčatá. A raz ako tak stála na smetiach a počúvala, rovno oproti nej zaštekal pes. Nezdalo sa jej však, že by sa na tú stranu mala vydať, lebo v žiadnom dome mládenca nemali. Nedalo jej to.

Skryť Vypnúť reklamu

„Na Božie narodenie som nešla do kostola po hlavnej ceste, ale naokolo, práve ulicou, z ktorej sa niesol štekot. Z jedného dvora do druhého som sondovala, kde chovajú psa. Nenašla som. Tak som babke povedala, že tam nemajú ani mládenca, ani žiadne zviera,“ spomína si pani Beníková s tým, že veru veľmi pochybovala o týchto povedačkách.

Ani nie o rok však prišiel ku nim na návštevu jedného dňa mládenec, za ktorého sa onedlho vydala. „A bolo to práve z domu v tej časti obce, odkiaľ sa v ten sviatočný večer ozýval štekot,“ hovorí už teraz po rokoch a na staré zvyky nedá veru dopustiť.

Na iný zvyk z Papradna si zaspomínala Pavlína Abíková. Pred večerou mladé dievčatá chodili klopať so „švrliakom“, drevenou vareškou, susedom na okno. Keď sa zvnútra domu ozvalo – Seď ako naša pec, znamenalo to, že sedieť bude dievča ešte doma rok a nevydá sa. Ale ak povedali uchoď, do roka mala ísť za nevestu.

Skryť Vypnúť reklamu

Zvláštna moc chleba

Zvláštnu obradnú moc pripisovali ľudia chlebu, ktorý sa piekol len na sviatky, či už vianočné alebo veľkonočné. Božena Beníková vysvetľuje, že chlieb bol vzácnosťou, počas roka sa varilo všeličo iné, rôzne kaše, polievky, šúľance s tvarohom. V peci sa napiekol len na sviatky.

„Čo zostalo z chleba na vianočnom stole, zabalili sme do obrúska a dali do truhlice, kde bolo zbožie. Poriadne hlboko sa tento balíček zahrabal. A chlieb vydržal takto až do jari. Gazdiná, keď sa išlo orať, dala z neho oráčom aj koňom,“ opisuje pradávny zvyk Beníková. Preniesť sa takto mala hojnosť a dobrá prosperita na ľudí, zvieratá aj na novú úrodu.

V peci sa pritom piekol veľký chleba aj s malými bochníkmi. Dávali sa pod obrus, na každý kraj stola jeden. Na Božie narodenie, teda Prvý sviatok vianočný sa už nesmelo krájať nič, všetko si ľudia pripravili dopredu. To aby si neprivodili nešťastie. Ľudia si veľmi želali, aby sa hojnosť z vianočného stola preniesla aj do ďalších dní a robili preto rôzne úkony. „Keď sme si posadali k večeri, na stôl sa položil chleba prikrytý obrúskom. Mama sa postavila za stôl a skrčila sa. Volala na nás deti, či ju vidíme spoza toho stola. Samozrejme, že sme ju nevideli, keď bola skrčená. Ona vždy odpovedala, že bodaj by sme ju ani takto rok nevideli, aby bolo stále v chalupe hojno,“ hovorí pani Beníková.

Skryť Vypnúť reklamu

Salónky bez sladkostí

Stromčeku, ktorý sa na Vianoce zdobili, hovorili máj. Keď ho doniesli z lesa, postavili do prostriedku izby. Upevnený bol na pníku, do ktorého vydlabali jamku. Takto naň každý dočiahol, aj ten najmenší v rodine. „Na zdobení sa podieľali všetky deti, ktoré boli v chalupe. Strihali sa farebné papieriky, orechy sa balili do staniolu, robili sa salónky, v ktorých nebola sladkosť, ale kúsok dreva, dávali sa naň aj jabĺčka,“ opisuje Ema Šmulíková.

Chceli poznať, či budú zdraví

Pre šťastnú budúcnosť je dôležité zdravie. Aj o tom sa chceli niečo ľudia dozvedieť na Vianoce. Pri sviatočnom stole sa preto rozkrajovalo jabĺčko. „Každý člen rodiny mal jedno. Krájal ho však nie ako zvyčajne, po dĺžke, ale po šírke. Keď zostali všetky jadierka v jedenej polovičke, v hviezdičke, ktorá sa vytvorila, bol človek celý rok zdravý. Ale keď sa aj v druhej nejaké objavilo, to bolo znamenie , že dotyčný bude aj pochorievať,“ spomína si Beníková.

Zdravie sa veštilo aj inak. Do misky dali ľudia vodu, nalúpali sa orechy na polovicu a do vylúpnutej škrupinky dávali malé sviečky. Takáto malá svietiaca lodička sa v miske púšťala z jedného okraja na druhý. Keď prešla bez zakývania či nebodaj bez potopenia, bolo to znamenie dobrého zdravia po celý rok. Ak sa kývala, bolo to varovanie pred chorobou, ak sa potopila, aj pred smrťou.

Reťaz a mazanie medom

Každý sviatočný stôl musel byť pri večeri ovinutý reťazou, to aby rodina držala pohromade. „Aj kedysi sa ľudia poškriepili, ba aj pobili, ale všetko sa väčšinou nakoniec urovnalo bez súdov, tých nebolo treba. A hlavne bolo dôležité, ak si vedeli odpustiť,“ konštatuje Božena Beníková a Ema Šmulíková dodáva, že teraz asi nemajú reťaze, ktorými by stôl obtočili, alebo ak, len na svojom krku, ale zlaté. A tie súdržnosť neprinesú.

Podžiaranci porozprávali aj o takzvanom medení, keď gazda robil medom krížik najprv svojej žene a postupne všetkým deťom aj iným členom rodiny pri vianočnom stole. Na čelo a na prvú ruku. Na čelo, aby boli všetci zdraví a na ruku, aby bol každý bohatý. Začínalo sa od najstaršieho a končilo najmladším.

Gazdiná mala za úlohu zase inú vec. Pred večerou sa musela svätenou vodou vykropiť chalupa a práve toto bola jej úloha. „Mama to robila čečinkou namočenou do vody. Vykropila všetky štyri kúty chalupy, aj všetkých, čo v nej bývali. Išla aj do maštale,“ spomína s pani Beníková s tým, že takto odháňali ľudia všetko zlé.

Vinšovanie a strieľanie pred kostolom

Po večeri chodili betlehemci vinšovať, ale chodilo sa aj na návštevy po chalupách. Jedna rodina k druhej, a to až do polnoci.

Na Štedrý deň chodia mládenci v Papradne vinšovať po obci dodnes. Špecifický pre túto dedinu je v sprievode Gric, chlap poobliekaný v kožušinách a omotaný reťazami, na hlave s hroznou maskou, cez ktorú mu nevidieť do tváre. „On naháňa hlavne deti. Toto sa stále dodržiava,“ hovorí Lenka Jandušíková, umelecká vedúca Podžiaranu o špeciálnom vinšovníkovi, ktorý sa objavuje v sprievode.

Na polnočnú omšu išli v Papradne aj deti aj dospelí. Božena Beníková si spomína aj na obrovský buchot po nej. „Po polnočnej sa pred kostolom strieľalo z mažiarov. Ja som to teda nikdy nevidela, lebo ma mama hneď brala preč. Pamätám si ale veľké nádoby, do ktorých dávali nejaké strelivo, pušný prach alebo čo, ktoré narobilo veru poriadny rachot. Neboli to však ohňostroje, ako teraz. To len buchlo a zvuk bolo počuť na celú dedinu,“ opisuje pani Beníková.

Niečo aj o peniazoch

O zvyku na Božie narodenie porozprával Štefan Meliš. Ráno, keď u nich v rodine všetci povstávali, išiel otec na „schodzelnicu“, čo bol sútok dvoch potôčkov. V mieste, kde bola voda hlbšia, nabral ju do drevenej putne a doniesol do chalupy. Postavil ju na stred izby. „Mama vodu pomedila, potom ešte zobrala do hrsti drobné mince a hodila ich dnu. Tak, aby sa čo naviac rozložili po dne. My sme sa ponáhľali, lebo každý sa chcel prvý umyť vodou, aby bol on bohatý a zdravý. Vodou sme počiapali celú izbu,“ opisuje s úsmevom starý pán.

Spomína si tiež, ako mama z vedra mince potom povyberala a kládla ich na stôl. Ona si dávala na svoju stranu také, čo ležali navrchu lícom, otcovi zostávali tie, čo boli opačne. Prípadne si to vymenili. Tak si ich rozdeľovali a kládli do radu. „Kto mal mincí viac, ten mal toho roku doniesť do chalupy viac peňazí.“

Bolo to celkom inak

Podľa Boženy Bašovej sa Vianoce začínali, keď bola dieťa, naozaj až 24. decembra na Štedrý deň. Nič sa nerobilo dopredu ako teraz. „Predtým nebolo veru nič rozsvietené, žiadne slávy v predstihu. Až na Štedrý deň išli chlapi do hory pre stromček, s deťmi ho ozdobili, baby upratali, napiekli, stôl nachystali. Za oknom svietila len sviečka, stromček a nad hlavou nebo plné hviezd. Sneh sa ligotal a vržďal pod nohami. Nádhera. Pre mňa ako dieťa to bolo ako zázrak, veľký zážitok,“ spomína si Božena Bašová. A to bol krásny záver spomínania na to, ako to bolo na Vianoce kedysi. Viac duchovného a menej hmotného.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kuba má obrovský potenciál na výnimočné výnosy
  2. Chcete nové auto?
  3. Ako zvýšiť testosterón? Najlepší doplnok výživy pre mužov
  4. Kaufland môže vašim školákom venovať čerstvé ovocie a zeleninu
  5. Podpora malého výrobcu ako Vlčie sirupy pomáha aj regiónu
  6. Získajte EKO čistiace prostriedky od slovenského výrobcu zdarma
  7. Dostaňte svoj regionálny produkt na pulty obchodného reťazca
  8. Vylievate kuchynský olej do záchoda? Zvyšujete si tým účty
  9. Pracujem, zarábam a čo ďalej?
  10. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  1. Nezávislý test autokamery Mio MiVue C570 řidičem CzechDriverem
  2. Chcete nové auto?
  3. Nalejte si pravú vodovodnú!
  4. 30 rokov po...
  5. Kuba má obrovský potenciál na výnimočné výnosy
  6. Ako zvýšiť testosterón? Najlepší doplnok výživy pre mužov
  7. Kaufland môže vašim školákom venovať čerstvé ovocie a zeleninu
  8. Podpora malého výrobcu ako Vlčie sirupy pomáha aj regiónu
  9. Dopravca, ktorý dáva priestor prírode
  10. YZOP: Nové kníhkupectvo pre náročných
  1. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 20 355
  2. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 15 985
  3. Vylievate kuchynský olej do záchoda? Zvyšujete si tým účty 14 071
  4. Ako zvýšiť testosterón? Najlepší doplnok výživy pre mužov 12 564
  5. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku 12 068
  6. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 11 529
  7. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 11 095
  8. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky 10 748
  9. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 10 406
  10. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 10 081
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Vianoce

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Spoznali sme dvojice 1. kola Slovnaft Cupu. Opäť po roku súboj Brvnišťa s Belušou

Slovenský futbalový zväz dnes na portáli futbalnet.sk zverejnil dvojice prvého kola nového ročníka Slovnaft Cupu.

Slovnaft cup.

Incident v Prievidzi: Zabi ma, kričal muž na druhého muža so zbraňou

Incident sa odohral pred pohostinstvom v tesnej blízkosti prievidzského námestia. Časť udalosti sa podarilo zachytiť na video.

Incident je zachytený na videu.
Futbalisti FK Dubnica.

Pri ťažbe dreva zomrel iba 17-ročný chlapec, prípad vyšetruje inšpektorát práce

Pri ťažbe dreva v okolí obce Zliechov v okrese Ilava zomrel mladík.

Ilustračná fotografia.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Incident v Prievidzi: Zabi ma, kričal muž na druhého muža so zbraňou

Incident sa odohral pred pohostinstvom v tesnej blízkosti prievidzského námestia. Časť udalosti sa podarilo zachytiť na video.

Vodička prišla o život pri nehode medzi Pernekom a Jablonovým

Dopravnú nehodu mala zapríčiniť lesná zver.

Ktoré slovenské cyklotrasy sú vhodné pre rodiny s deťmi

Slovensko má vyše 13-tisíc kilometrov cyklotrás.

Nemocnica má nové mladé lekárky

Rady lekárov sa rozšírili o tri čerstvé absolventky medicíny.

Už ste čítali?