POVAŽSKÁ BYSTRICA. Pusa pod vždy zelenou rastlinkou so zaujímavými bielymi bobuľkami, imelom, nie je vraj ako iné. Má čarovnú moc. Imelo sa zvykne zbierať počas vianočných sviatkov a zberači ho potom roznášajú po domoch. Musí byť darované, aby prinieslo šťastie. Na Považí rastie hlavne na jedliach. Liezť za ním treba poriadne vysoko, často až do tridsať metrovej výšky. V susednej Morave ho však často nájdete aj na listnatých stromoch, dokonca ovocných. Zbiera sa tak ľahšie.
Mohlo by vás zaujímať Vrch nad Hornou Marikovou je opradený tajomstvom. Stojí za objavenie Čítajte Etnologička z Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici Petronela Rágulová hovorí, že bozkávanie pod imelom novším zvykom. „Imelo je považované za rastlinu, ktorá symbolizuje plodnosť. Ak sa pár pobozká na Štedrý večer pod imelom, jeho láska bude čistá, pevná, trvalá,“ hovorí Rágulová.
Dodáva ešte, že bobuľky vplyvom magických princípov majú tiež napríklad žene priniesť plodonosnú silu. „Aby mala veľa detí, ktoré budú zdravé,“ dodáva Rágulová.
Na bobuľkách, keď sa prerežú, by sa mal objaviť obrazec v tvare písmena X. Toto je znak pre bozk. Takže vo vnútri v rastlinke je vraj takýto tajomný odkaz, ktorý navádza na bozk.
Môže vraj pomôcť aj uškodiť
Imelo sa spomína aj u keltských národov a tiež u starých Germánov. V ich mytologických spisoch sa podľa Rágulovej spomínajú rituály, v ktorých sa dochovali záznamy o jeho používaní. „Rastlinka však má protichodné účinky,“ vysvetľuje etnografka Rágulová. „Stonka a listy majú liečivé účinky, ale bobuľky sú jedovaté. To prešlo aj do rituálov a zvykoslovia. Traduje sa teda, že rastlina môže mať liečivé aj škodlivé účinky. V oblasti ľúbostnej mágie sa berie pozitívny účinok, ale keltskí kňazi, druidi, dokázali imelom aj uškodiť.“
Kľukatá cestička rozmnožovania
Ornitológ Ján Topercer hovorí, že imelo je rastlina, cudzopasník, ktorý má zaujímavú, kľukatú cestičku vlastnej reprodukcie. Bobuľky imela sú veľmi lepkavé. Keď ich vtáčik zje, nestratia túto vlastnosť ani po prejdení tráviacim traktom. Keď sa vyšpiní, bobuľka stále lepí a dobre sa prichytí na vetvičku stromu, kde potom imelo parazituje.
Ešte sme napísali Na sviatky sa veštilo, chodili napríklad búchať so „švrliakom“ na okno Čítajte Mimoriadne jeho bobuľky chutia drozdovi trskotavému. V latinskom pomenovaní Turdus viscivorus má priamo názov rastlinky obsiahnutý, lebo v preklade znamená jeho druhá časť imeložravý. „Požieranie jeho bobúľ má tak akoby v popise práce,“ žartuje Topercer. Imelo však chutí napríklad aj čvíkotám.
Jedovaté bobuľky vtákom neuškodia. „Tak ako jelene veselo obžierajú tisovú kôru, ktorá by človeka zabila, vtáčiky zase jedia bobuľky imela. Nám ľuďom by imelo ublížilo, ale im nevadí. Trávenie majú celkom iné,“ vysvetľuje Ján Topercer.
Na topoľoch, vŕbach, ale aj jedliach sa vyskytuje podľa Topercera imelo stále častejšie, a to hlavne v južnejších oblastiach Slovenska. Rastú dokonca tri druhy imela.
Lepkavé bobuľky využívali kedysi ľudia, ktorí odchytávali vtáky, na výrobu účinného lepidla. Naň vtáky lapali. „Drozdy vlastne samy sebe aj iným vtákom trúsili skazu, keď roznášali bobule.“ Takýto odchyt sa dnes už našťastie nedeje.
