SLOVENSKO. Milovníci astronómie sa tešia na zaujímavý úkaz. Už o tri dni budú môcť pozorovať polotieňové zatmenie Mesiaca. To by malo byť viditeľné na väčšine územia Európy.
Ako uviedol Ján Svoreň z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied, piatok 10. januára bude možné tento astronomický úkaz pozorovať aj v ďalších častiach sveta, najmä na východnej pologuli.
Medzi tisíckami unikátnych záberov je aj jeden zo Slovenska Čítajte
Zo Slovenska bude vidieť celý proces zatmenia. Večerný čas pozorovania bude veľmi vhodný, zatmenie sa začne osem minút po šiestej hodine večer a trvať bude približne štyri hodiny.
V maximálnej fáze zatmenia bude mesiac o ôsmej hodine a desiatej minúte.
V polotieni ponorená väčšina mesačného disku, až 90 percent.
Pri polotieňovom zatmení je Mesiac stále viditeľný, len jeho spodná časť bude tmavšia ako horný okraj, ktorý do polotieňa nevstúpi.
Naši predkovia si mysleli, že mesiac ochorel
Dávne civilizácie vnímali zatmenie Mesiaca rôzne, niektoré sa ho báli, iné ho považovali za dobré znamenie.
V Mezopotámii verili, že zatmenie je zlým znamením, ktoré predpovedá koniec vládcu. Inkovia sa úplného zatmenia Mesiaca báli. Mysleli si, že bol napadnutý nebeským jaguárom, ktorý ho požiera, a preto je krvavý. Kmeň Luiseno v južnej Kalifornii zas veril, že Mesiac je chorý a potrebuje ich pomoc, preto mu spievali a modlili sa, aby mu prinavráti zdravie.
Navahovia sa pohľadu na zatmenie vyhýbali, pretože im záležalo na rovnováhe vesmíru, ktorú zatmenie narušuje a oni môžu zísť zo svojej dobrej životnej cesty. Pozitívne vnímali zatmenie černosi kmeňa Batammariba (Togo a Benin). Tí verili, že práve to je vhodný čas na riešenie starých sporov a hnevov.
Najstaršia zmienka o zatmení je z 15. februára 3379 pred n. l. od starých Mayov, ale ide údajne len o zatmenie nimi vypočítané. Najstarší záznam skutočného pozorovania čiastočného zatmenia je z 2. februára 746 pred n. l. u Babylončanov.
