Článok pokračuje pod video reklamou
DUBNICA NAD VÁHOM. S dvadsaťeurovkou sa vydávame do sveta, kde nás napadne. Zvolíme si cieľ a postupne oslovujeme ľudí s otázkou, či čítajú naše noviny a či majú aktuálne číslo. Jozef Nemlaha, ktorý vyhral, je naším stálym čitateľom a výhra bola vlastne aj malým ospravedlnením.
Chýbali mu čísla
Našemu výhercovi Jozefovi Nemlahovi sa stala v súvislosti s novinami nepríjemná vec. Je predplatiteľom nášho týždenníka hádam už päťdesiat rokov a chýbali mu štyri čísla z poslednej desiatky. Telefonoval akurát vtedy, keď sme boli na ceste za hľadaním výhercu. Bolo rozhodnuté.
„Stalo sa to tak, že mi na pošte nepíšu na noviny meno, ale číslo dvestopäť. Na dvesto päťke sú ale dve izby a bývame tu dvaja a v domove je ešte jedna rovnaká budova, ktorá má tiež to isté číslo,“ vysvetľoval dôchodca Jozef Nemlaha. Ak vraj príde známa poštárka, tá už vie, komu noviny patria, ale keď pošlú novú a na pošte napíšu len číslo bunky, noviny sa nemusia dostať kam treba. Sľúbili sme starkému, že dáme veci do poriadku a chýbajúce čísla mu odložíme. Napokon padlo rozhodnutie doručiť mu ich osobne.
Obavy, že budeme starkého dlho hľadať, sa rozplynuli už pri vchode. Informátorka Mária Uhlíková hneď vedela, koho hľadáme. Najskôr sa nás povypytovala,čo sme zač a za akým účelom prichádzame a vzápätí nás už viedla k dverám verného čitateľa.
Prečítajte si tiež Niet nad dobrého suseda. Nechýba potom králik ani pivko Čítajte Bude mať deväťdesiatpäť
Pán Nemlaha bol prekvapený, lebo doposiaľ sme sa nevideli a návšteva bola neohlásená. Von nás ale nevyhodil a tak sme rozhovor začali vybavovaním reklamácie. Vysvitlo, že naše noviny kupuje už od sedemdesiatych rokov. Vždy ho vraj veľmi zaujímalo, čo sa deje v okolí.
Sympatický dôchodca pochádza z Košeckého Podhradia, začiatkom februára mu bude už deväťdesiatpäť. Jeho otec bol dedinský kováč a on sám sa vyučil za obchodníka. „Od tridsiateho siedmeho roku, odkedy som chodil do meštianky, sme bývali v Ilave,“ spresnil dôchodca. Starší si ho možno pamätajú zo samoobsluhy v Ilave, kde pracoval dvadsať rokov. Tesne po vojne mal dokonca vlastný obchod s potravinami v Ilave. S financiami naň mu pomáhal svokor, ktorý sa vrátil z Ameriky. Návrat mu bol ale osudný. Zmenil sa režim a komunisti siahli po všetkom, čo sa hodilo. Aj po peniazoch, aj po obchode. Amerikán z toho mal smrť. Nemal ani päťdesiat.
Pred trinástimi rokmi umrela Jozefovi manželka Mária a tak sa nakoniec presťahoval do domova seniorov. Tento rok tu bude už desaťročie.
Krivda
Keď sme sa pýtali na obdobie spred päťdesiatych rokov, na chvíľu sa odmlčal. „Nerád o tom hovorím, bol som zavretý v Jáchymove,“ povedal po chvíli. Sem zatvárali za minulého režimu politických väzňov. Ak by ste ale hádali, že ilavský predavač tlačil ilegálne letáky či zakladal odbojovú bunku, budete sklamaní.
