POVAŽIE . Počas uplynulého týždňa, ale hlavne počas víkendu mohli ľudia pri vodných plochách v regióne stretnúť ochranárov a ornitológov s ďalekohľadmi a zápisníkmi v rukách. Na Slovensku prebehlo Zimné sčítanie vodného vtáctva (ZSVV). Ide o medzinárodný monitorovací program, ktorý sa zameriava na zistenie početností nehniezdnych populácií vodných a na vodu viazaných vtákov.
Medzi odborníkmi, ktorí denne vyrážali do terénu, bola aj Ivana Kalafusová zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy.
Čo pre vás sčítavanie vodnej vtáčej populácie znamená v praxi?
Sú dva typy biotopov, v ktorých sa vodné vtáctvo sčítava. Tečúce vodné toky a veľké vodné plochy ako rybníky, vodné nádrže a podobne. Metodika práce na nich je odlišná. Veľké vodné plochy si predelíme na polygóny, presúvame sa s monokulárom na miesta, z ktorých je na ne výhľad. Treba tu silnejšiu optiku. Na vodných tokoch sa sčítava zas tak, že idete a sčítavate všetko, čo preletí za váš chrbát. Čo sa spoza neho vráti, si nevšímate. Na potokoch sú to najme vodnáre, rybáriky, volavky a divé kačky.
Nie je možnosť, že jedného jedinca spočítate počas dňa viackrát na rôznych miestach?
Malá pravdepodobnosť duality, samozrejme, jestvuje, ale vtáky sú verné tomu svojmu lovnému teritóriu. V tomto období obyčajne cez deň sedia či len minimálne plávajú. Snažíme sa vtáky obísť čo najtichšie, aby sme ich zbytočne nevyplašili. Treba byť pozorný, používať ďalekohľad, poznať etológiu, teda správanie toho-ktorého druhu. Kde má posedy, na akú vzdialenosť sa môže človek priblížiť bez toho, aby ich vyplašil. Napríklad vodnár potočný je veľmi plachý vtáčik.
