Mladé Slovenky pri premiére medzi svetovou hokejovou elitou nesklamali, ale v top divízii sa neudržali. Hovoríme s členkou tímu a najlepšou strelkyňou Romanu Haluškovou z Púchova.
Verili ste po postupe medzi elitu, že o rok si v Bratislave zahráte?
Dalo sa to čakať keďže som bola už na druhých majstrovstvách a bola som stabilnou hračkou prvej päťky. Je pravda, že nikto nemal miesto isté. Ale verila som v to, že zabojujem o miesto v nominácii a budem môcť sa zúčastniť na mojich tretích majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, premiérovo v top divízii.
Ako ste strávili zvyšok uplynulej sezóny?
Romana Halušková v akcii. (zdroj: Archív R. Haluškovej)Zvyšok sezóny sa niesol vo veľmi náročnom tempe. Vedela som, že tieto majstrovstvá budú omnoho ťažšie. Pripravovala som sa poctivo a do každého tréningu som dávala maximum. Aj mimo nich.
Nová sezóna začala turnajom v Japonsku. Tešili ste sa?
Určite som sa tešila. Bolo to niečo iné. Do Japonska sa dostať nie je tak ľahké. Ale určite sme tam išli v prvom rade uhrať čo najlepšie výsledky a pripraviť sa na MS. Zážitky určite sú. Po každom zraze spolu s dievčatami mám veľmi veľa zážitkov, na ktoré budeme pamätať do konca života.
Slovensko je medzi svetovou hokejovou elitou aj vďaka hráčkam z Púchova. Čítajte Vydaril sa Vám turnaj štyroch krajín v Taliansku. Ako sa Vám hralo proti tímom , s ktorými ste pred rokom bojovali o postup?
Úprimne. Hralo sa mi s ľahkosťou. Verila som vo víťazstvo čo sa aj ukázalo. Aj keď sme neboli v plnej zostave, dokázali sme spoločne vyhrať cely turnaj. Hrali sme s väčšou istotou že vyhráme keďže to boli tímy z nižšej kategórie. Ale aj tak sme do zápasu išli koncentrované.
V decembri bola ostrá previerka pred MS. Aké to bolo prvýkrát nastúpiť proti Švédkam či Ruskám?
Nevedeli sme čo čakať. Myslím si, že sme ku zápasu pristúpili zodpovedne a nás realizačný tím nám poskytol videozáznamy a dostatočne nás na stretnutie pripravili. Bolo to opäť o niečo nové si zahrať proti takýmto veľmociam sveta v hokeji.
Mali ste isté miesto v záverečnej nominácii – nebola obava, že by Vás tréner nevybral?
Určite tam nejaké obavy boli. Ako som aj spomenula verila som si. Bola som hračkou prvej pätky a mala som tím ťahať spolu aj s mojimi spoluhráčkami. Nervozita pri oznámení záverečnej nominácii bola. Spomenula som si aké to bolo keď som bola prvý krát na MS. Aké to bolo pri ohlasovaní nominácie.
Turnaj sa hral tesne po Vianociach. Ako ste ich trávili, boli aj nejaké darčeky s hokejovou tematikou?
Vianoce som v kruhu mojej rodiny veľmi neprežila. Prišla som vlastne 23. decembra večer a odchádzala do Bratislavy 25. decembra. O darčeky ani tak nešlo. Bola som rada, že som bola s rodinou. Áno, každé Vianoce sú darčeky s hokejovou tematikou. Predsa sú to moje najdôležitejšie veci. Dostala som termo bielizeň a chrániče na korčule. Ostatne veci mi moji rodičia zakúpili počas roka.
Tréner hovoril, že cieľom je tretie miesto v skupine, čo by znamenal štvrťfinále a záchranu. Videli ste to aj vy hráčky podobne?
Určite áno. Ja s mojimi spoluhráčmi sme do turnaju išli s jediným cieľom. A to vyhrať všetky zápasy a postúpiť do play off. čo sa nám bohužiaľ nepodarilo.
Prvý zápas so Švédskom bol dlho vyrovnaný, čo rozhodlo o prehre?
Ťažko hovoriť čo rozhodovalo. Tento špičkový hokej už je len o tom kto urobí viac chyb. Všetky dievčatá sme mali previerkový zápas na MS top divízie. Nervozita tam bola, ale do zápasu sme išli víťazne. Robili sme chyby v striedaniach čo odzrkadlilo na protiútokoch súpera.
Boli ste na začiatku akcie pred historicky prvým gólom Slovenska na MS, ktorý dala Kapičáková. Ako ste to na ľade prežívali?
Bol to neskutočný pocit. Skákali a tešili sme sa ako malé deti. Každý jeden gól čo sme na MS dosiahli sme poriadne oslávili. Emócie tam vždy sú. A musíme ich ukázať aj navonok. Gól tím povzbudí a nakopne.
Proti Švajčiarsku ste päť minút pred koncom dali svoj premiérový gól, po ktorom sme viedli 2:1. Verili ste, že môže byť víťazný?
Áno verila som v to. Ale ako sa hovorí. Zápas nekončí. Pokračuje až do konca. Škoda že to nebol víťazný, ale som šťastná že sme v predĺžení nakoniec svoje víťazstvo potvrdili.
Čo sa dialo po víťaznom góle?
Bol to gól, ktorý sme potrebovali dať keďže pred pár minútami vysúperky na 1:1. Ten gól bol preto viac výnimočný. Dlho som neoslavovala pretože ako som povedala zápas nekončí. Pár minút nato dali Švajciarky na 2:2. Ale napokon sme zvíťazili
Aká bola nálada pred zápasom s Češkami, veď v prípade úspechu ste mohli mať isté štvrťfinále?
Bola to nálada veľmi zvláštna. Zmiešané pocity. V prípade výhry sme mohli bojovať o cenne kovy a v opačnom prípade hrať o záchranu. Určite sme, ale všetci spoločne verili že tohto súpera je možné zdolať. Čo sa ale nepodarilo.
V čom boli súperky lepšie okrem počtu gólov?
Bol to súper viac silnejší na puku. Mali hračky, ktoré majú svoju kvalitu. Myslím si, že sme išli do zápasu s obavami a preto lepšie do zápasu naskočili Česky a tak viedli o 4 góly. Čo už sa potom horšie hralo. Keby dáme gól skôr. Mohli by sme sa vrátiť do zápasu. Čo už ale teraz nezmeníme.
Nezlomila Vás prehra a verili ste, že proti Švajčiarkám v boji o udržanie dokážete zopakovať výhru zo skupiny?
Na Švajciarky sme si verili. Prehru sme s českom sme si dlho vyčítať nemohli, keďže sme sa museli pripraviť na zápasy so Švajciarskom. Verili sme že tohto súpera zdoláme keď sa nám to už raz podarilo.
V prvom zápase o záchranu ste inkasovali štyri rýchle góly a zápas sa iba dohrával. Bola to nekoncentrovanosť alebo boli súperky lepšie?
Áno bola to nekoncentrovanosť. Začiatok sme dosť podcenili. Mali sme šance, ktoré sa nám nepodarilo premeniť. A keby dáme skôr gól, dokázali by sme súperky dobehnúť. Švajčiarky mali lepší začiatok do zápasu.
Na Nový rok ste hrali o všetko. Keď bolo po prvej tretine 1:0, verili ste v tretí duel?
Ako som už spomenula. Zápas nekončí po 5 minútach hry.
