Článok pokračuje pod video reklamou
Cvičiť som začal už v predškolskom veku,“ spomína. Po maturite ho do Považskej Bystrice prilákali Považské strojárne, kde našiel prácu. Dostal sa do nového prostredia, kde na šport boli tiež vynikajúce podmienky.
„Do sokolovne ma pritiahol vtedajší náčelník Sokola Ladislav Čepelák a bol som ešte mladý a slobodný. Zapojil som sa do cvičení v sokolovni, v ktorej neskoršie zriadili kino Tatra, tam oproti židovskej synagóge. Tá bola neskôr prebudovaná na obchodný dom Považan. Určite to veľa Bystričanov ešte pamätá. Okrem toho som sa venoval plávaniu. Pre mňa to bolo pokračovaním mladosti,“ hovorí.
Deti sa naučili plávať v riekach, kúpalísk nebolo veľa, len vo väčších mestách. Plaveckých oddielov bolo na Slovensku zopár. V okrese bol v Považskej Bystrici jediný otvorený bazén s dĺžkou 50 metrov. Záujem bol o učenie základov plávania, plaveckú prípravu a pribudli i tréningy. Žilina, Bojnice, Vrútky, Trenčianske Teplice sa stali najčastejšími súpermi bystrických plavcov. Na Morave sa súťažilo najmä v Rožnove pod Radhošťom. V Považskej Bystrici existoval v tej dobe silný plavecký oddiel. O plavectvo mali záujem dospelí i deti. Zúčastňovali sa krajských pretekov, v prvopočiatkoch aj celoštátnych majstrovstiev oddielov bez krytých bazénov v Olomouci. Chlapci začali hrať i vodné pólo.
Kultúrno-spoločenský život bol súčasťou Sokola od jeho založenia v roku 1920. Nielenže sa športovalo, ale hralo sa divadlo, pracoval hudobný krúžok, premietali sa filmy. V roku 1926 sa postavila sokolovňa a kino, na dvore sa hral tenis. Športovci sa zúčastňovali verejných telovýchovných vystúpení v Prahe na sokolských zletoch a neskôr na spartakiádach.
Nebolo telovýchovného vystúpenia, na ktorom by sa J. Dunaj nepodieľal. Ako berie fakt, že skončili tieto akcie? „V minulosti to bola reprezentácia najmä odborov a podniku. Po roku 1989 sa v spoločných vystúpeniach českého a slovenského Sokola prezentovali muži i dorastenky z Považskej Bystrice na Sokolskom zlete v Prahe v rokoch 1994 a 2000. Neodpustil som si nezúčastniť sa na tejto športovej udalosti. Na prvej som bol ešte s manželkou, na poslednej ako divák. Prišli Sokoly z celého sveta a zlet mal veľký ohlas nielen v Čechách,“ spomína J. Dunaj.
Klub všeobecnej prípravy vznikol v roku 1952, kde sa Jaroslav Dunaj stal predsedom klubu a jeho náčelníkom. Odvtedy, plných 53 rokov držal náčelnícke žezlo, ktoré len nedávno odovzdal Josefovi Mikšovskému aj s jeho s archívom, ktorý starostlivo viedol. Dal si tú námahu, aby spracoval chronologický prehľad o všestrannej telovýchovnej kultúry v Považskej Bystrici za roky 1920 – 2000 pod názvom Od Sokola k RTVŠ v Považskej Bystrici. Keďže bol v mladosti vášnivý fotograf, nechýba ani vzácna fotodokumentácia športových aktivít. Svoje fotografie zasielal i na medzinárodné súťaže.
Jaroslav Dunaj v telovýchove robil všetko vždy s nadšením, dobrovoľne a hlavne zadarmo. Vďaka športu je vo svojich 88 rokoch stále vitálny. Ešte vlani šoféroval. Želáme mu úprimne dobré zdravie. Pamätať si ho bude zrejme veľa ľudí. Zanechal v považskobystrickej telovýchove hlbokú stopu aj pre ostatných športuchtivých.
