Z politiky nadšení nie sú, ale zaujíma ich

• Kompletné výsledky parlamentných volieb

PÚCHOV. Okrem tých ostrieľaných sa do volebných miestností chystali aj prvovoliči. V aktuálnych voľbách ich pribudlo 41-tisíc.

Oslovili sme päticu spolužiakov, ktorí navštevujú septimu v púchovskom gymnáziu. Traja z oslovených študentov majú čerstvých osemnásť.

Na voľby sa tešili a hrdo prvý raz v živote odovzdali svoje hlasy. Ďalší dvaja sledujú politiku, majú na ňu jasný názor, išli by, ale chýba im pár mesiacov k plnoletosti.

Súvisiaci článok Mladí ľudia už majú dosť korupcie a kradnutia Čítajte 

O politike sa zhovárajú

Čerství dospeláci nebalia vlastné názory do korektných fráz, ale jasne bez bázne definujú svoj pohľad na vec. Začíname teda ich vlastnou definíciou toho, čo je politika.

„Osobne si pod politikou predstavujem konanie pre ľud. Politici majú počúvať, čo ľudia požadujú a riadiť sa podľa toho,“ povedal Radoslav Kubica. Myslí si tiež, že komunikácia medzi politikmi a voličmi by mala byť ďaleko lepšia.

„Politika sa má venovať riadeniu štátu, no mám dojem, že dnes je viac divadlom,“ poznamenáva jeho spolužiačka Alexandra Tokarčíková. Jakub Hidvégi si o politike myslí, že je komplikovanejšia ako sa zdá na prvý pohľad.

„Netreba ju zahadzovať, lebo inak sa jej chopia tí, ktorých tam nechceme. Stále máme nádej niekam sa dostať, zlepšiť sa,“ povedal. Dodáva, že krajina už pridlho stagnuje.

„Keď vidím, ako naša krajina stagnuje a nevyužíva svoj potenciál, tak ma to mrzí. Preto dúfam, že aj môj hlas prispeje k lepšej budúcnosti Slovenska",“ hovorí Adam Lokšík.

Názory a vzory

Pýtali sme sa, či si mladí vyberajú pre svoju voľbu skôr strany, alebo osobnosti.

„Nezáleží len na programe, ale aj na vzdelaných ľuďoch, ktorí v strane sú,“ povedala Alexandra Tokarčíková. Robila si rešerš politických strán, pozerala volebné diskusie, čítala programy a hovorí, že ešte pred mesiacom mala jasný názor koho voliť.

„Vidí sa mi, že čím viac sa blížime k voľbám, politici sú nervóznejší a už nevystupujú tak, ako by som si predstavovala,“ povedala.

Dodáva, že ju to núti trocha zmeniť názor na kandidátov, ktorých chcela zakrúžkovať. Adam sa chystá sa do volebnej miestnosti spolu s rodičmi.

Padne otázka, či sa s rodičmi o politike zhovárajú a ako veľmi ovplyvnili jeho výber.

„Rozhodne áno. Od malička ich počúvam, vzhliadam k nim a vo veľkej miere môj názor ovplyvňujú,“ povedal. Dievčatá sa o politike s rodičmi rozprávajú, ale hľadajú si aj iné zdroje.

„Keď poviem svoj názor, naši mi povedia svoj. Povedia mi, v čom sa mýlim, no ja si aj tak sama zháňam informácie. Niežeby som im neverila, ale chcem si to overiť sama,“ povedala Alexandra.

S mamou o politike rozpráva aj Vaszília Bartošová. Mama jej povie, čo si myslí a zároveň zdôrazňuje, aby si dcéra urobila vlastný názor. Názory mladej študentky napokon ovplyvňujú aj samotní politici.

„Poznám osobne niektorých ľudí, ktorí sú do politiky zaangažovaní a môj názor ovplyvňuje aj to, ako sa správajú v súkromí mimo politiky,“ dodáva Lia.

Vedenie kampaní

Politici neraz hovorili o „kampaňovaní“. Tento novotvar znie mladým podivne, rovnako ako spôsob, akým jednotlivé strany kampane vedú.

Súvisiaci článok Volili v sieni slávy Čítajte 

„Väčšina kampaní nie je smerovaná k tomu, čo chcú urobiť dobré, ale ukazujú na iných, kto čo urobil zle,“ povedal Rado. Podľa neho boli strany v kampani málo konkrétne a priveľmi útočné.

„Predtým viac propagovali svoju stranu a vyzdvihovali to, čo chcú zlepšiť a teraz viac hovoria o tom, čo robia zle ich protivníci. Lenže mňa to ohováranie nezaujíma,“ povedala Alexandra. Dodala, že je to tiež forma prejavu, ktorá niečo napovedá o charaktere, a nepáči sa jej.

„Problém je, že v politike sa politici zaoberajú politikmi a nie problémami,“ zhodnotil Jakub.

Pýtame sa, či vnímajú kolektív vlastnej triedy ako prirodzenú vzorku spoločnosti, kde sa hľadajú prieniky a kompromisy v snahe sa dohodnúť.

„Určite, politika je každodenný život aj toho, kto v politike nie je. Treba sa prispôsobiť,“ povedal Rado. Priznal, že to nie je jednoduché aj vzhľadom na to, že mladí ľudia majú prirodzenú snahu sa presadiť.

„Myslím si, že sme už postúpili do veku, kedy sa dokážeme racionálne porozprávať a zhodnúť na nejakom výsledku, aj keď to nemusí trvať len desať minút, ale napríklad hodinu či dve.“

So spolužiakmi sa v debatách o politike viac-menej zhodnú.

„Niekedy sa rozprávame a sme prekvapení, ak máme rovnaké názory. Ak má niekto iný, nesnažím sa s ním o tom hádať. To ničomu neprospieva,“ povedal Adam.

Išli by, ale ešte nemôžu

Vaszília nedávno vystúpila na zhromaždení proti násiliu s vlastným prejavom burcujúcim proti extrémizmu. Voliť ale ešte nemôže. „Veľmi ma to mrzí. Mám nejaký názor, mám nejakých favoritov. Bojím sa, aká bude účasť, keď vidím veľa svojich rovesníkov, ktorí môžu, ale nechcú voliť.“

Presviedča kamarátov osobne i statusmi na sociálnej sieti, aby voliť išli.

„Ak vidím, že niekto nemá názor, tak sa im nesnažím odporučiť konkrétnych kandidátov, ale odkazujem ich na stránku demagóg.sk, aby si vedeli spraviť vlastný názor,“ povedala Lia.

Z dnešných politikov nie je nadšená, ale v týchto voľbách vidí niektoré strany, z ktorých by si vedela vybrať.

„Na jednej strane verím, že to bude lepšie, ale zároveň sa bojím, ako voľby dopadnú. Bojím sa extrémizmu, aby to nebolo horšie, ako to je dnes,“ dodala.

Rovnako je na tom aj Rado. Myslí si, že výber je dostatočný a vie si nájsť svojho favorita. V škole si vytvorili politické strany a modelové hlasovanie dopadlo štyri ku šiestim. Stačilo, aby jeden hlas bol na druhej strane a výsledok by bol nerozhodný. Aj tento príklad mladých utvrdzuje v názore, že každý hlas môže zavážiť.

„Ešte pred rokom som ani neuvažovala o tom, že by som išla voliť, ale dnes si myslím, že je to dôležité,“ mieni Alexandra.