Všetky texty o novom koronavíruse budú na MYregiony.sk odomknuté a prístupné pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného.
PÚCHOV. Zložitú situáciu v týchto dňoch zažívajú pracovníci sociálnych zariadení a domovov dôchodcov. Koncentrácia rizikových skupín obyvateľov u nich je vysoká a o to väčšia je zodpovednosť za ich zdravie a životy. Práve tieto zariadenia patrili medzi prvé, ktoré uzavreli.
Aby sme neohrozili chod zariadenia, telefonicky sme sa zhovárali s Barborou Orgoníkovou, riaditeľkou jedného z púchovských centier sociálnych služieb, ktoré sídli na okraji mesta v časti Kolónka.
Centrum sociálnych služieb ste zatvorili už šiesteho marca. Témou boli ešte stále parlamentné voľby, v školách sa ešte učilo, začínali prvé opatrenia. Ako spätne hodnotíte tento rázny krok?
Naším zriaďovateľom je Trenčiansky samosprávny kraj a od prvých dní dostávame usmernenia, ako chrániť klientov i seba pred rizikom nákazy.
Keď sledujem vývoj situácie, vidím, že to bolo správne rozhodnutie. Dúfam, že to bolo dostatočne skoro. Naši klienti patria medzi rizikové skupiny. Zatiaľ sa u nás nepotvrdilo nič a my už v podstate máme za sebou aj štrnásťdňovú karanténu.
O dom prišli počas výstavby železnice Čítajte To znamená, že teraz budete klásť dôraz na to, aby sa nákaza nezavliekla zvonka. Čo preto robíte?
U zamestnancov sme v prvom rade zisťovali cestovateľskú anamnézu. Tí, ktorí ju mali, museli ostať doma. Urobili sme opatrenie aj navyše. Tí zamestnanci, ktorí síce sami neboli v zahraničí, ale prichádzajú im domov deti zo zahraničných škôl, tých sme preventívne tiež nechali doma aj napriek tomu, že nevykazujú žiadne príznaky ochorenia.
Aké ste okrem spomenutých pasívnych opatrení zaviedli pravidlá pre dezinfekciu zamestnancov, ktorí prichádzajú zvonka do práce?
Zamestnanec musí prísť, samozrejme, v rúšku. Pri dverách máme dezinfekčný gél, ktorým si musí vyumývať ruky. Raz za deň meriame všetkým teplotu, sledujeme, či sa neprejavujú nejaké príznaky ochorenia. To je v podstate vstupný filter, ktorý zamestnanci každý deň absolvujú.
Zamestnanci pracujú s rúškami na tvárach a v rukaviciach. Opatrovateľský personál, upratovačky a tak- isto kuchári ich majú nonstop. Administratíva ich v zariadení povinne používa tiež. Len keď sme v kancelárii sami, pracujeme bez nich.
Tovar od dodávateľov preberáme pred zariadením za pomoci ochranných prostriedkov.
Ako to znášajú klienti. Nedesí ich personál v rúškach?
Spočiatku mali trochu strach. Chodíme tak už druhý týždeň a už si zvykli, nereagujú negatívne. Rozhodli sme sa, že aj im ušijeme priamo u nás v zariadení bavlnené rúška, aby každý mal.
V zariadení ich síce nosiť nemusia, ale pre takú vlastnú pohodu ich budú mať všetci k dispozícii, aby boli aj oni trošku zainteresovaní v dianí. Nacvičujeme s nimi správne umývanie rúk a dezinfekciu.
Vône vnímame už od kolísky Čítajte Ako sa ich snažíte v tejto napätej situácii rozptýliť?
Máme sociálnu pracovníčku, ktorá sa denne stará o ich trávenie voľného času. Keďže musia byť väčšinu času vo vnútri, nie je to veľmi jednoduché. Každé ráno máme s nimi komunitu, kedy im hovoríme, čo je nové. Snažíme sa ich upokojiť, že ohrozenie nie je v takom štádiu, aby sa museli báť. Zdôrazňujeme im, že robíme všetko preto, aby sme ich ochránili. Počas dňa sa snažíme robiť rôzne aktivity. Včera sme mali napríklad zimnú olympiádu.
V jedálni sme spravili šesť stanovíšť, kde absolvovali rôzne súťaže o tri výherné miesta ako na pravej olympiáde. Celé dopoludnie sme ich takto psychicky ladili na inú tému, aby stále nepočúvali len o víruse a aby mali aj trošku pôžitok zo života v našom zariadení.
Dnes máme na pláne malú opekačku. Máme výhodu, že máme v našom zariadení oplotený areál a tak tých, ktorí môžu chodiť, po skupinkách vezmeme von. Sú veci, na ktoré nám nikto nedá návod, ale snažíme sa klientov sledovať, rozprávať sa s nimi, využiť všetky metódy, aké poznáme, aby sme situáciu upokojovali.
Aké máte zloženie klientov?
My máme jednu časť domov sociálnych služieb, tu máme mladších klientov do 62 rokov, psychické a telesné obmedzenia. Druhá časť je špecializované zariadenie, kde máme väčšinou senio-rov. Aj oni majú nejaké pridružené diagnózy. Máme ale aj pár seniorov, ktorí nastúpili ešte v čase, keď tu bol domov dôchodcov.
To sú tí klasickí dôchodcovia, ktorí sedia pri televízore a pozerajú všetky správy. Tí majú najväčšie obavy, lebo jediní tomu rozumejú, čo sa vlastne deje. Snažíme sa im zvlášť venovať, zhovárame sa s nimi, čo ich trápi, aby všetky negatívne emócie zo seba dostávali von. Racio-nálne im odpovedáme na ich obavy, aby sa nedostali do stresových panických stavov.
Na zamestnancov určite dolieha zvýšená zodpovednosť a tiež starosť o vlastné rodiny. Ako upokojujete svojich zamestnancov?
Každé ráno máme krátke stretnutie, kde si hovoríme čo je nové a v akom režime sa pracuje. Hovoríme spolu aj o ich obavách. Spolu s vedúcou sestrou, ktorá je zdravotníčka, ich edukujeme.
Máme popri krízovom vypracovaný aj antistresový plán. Obsahuje postupy, ako relaxovať pri náhlom strese, pri akútnom a ide až k postupom, ako stresu predchádzať.
Poraďte, ako?
Dôležité je sa o probléme a o obavách rozprávať. Hovoriť ale len overené informácie, nešíriť fámy a hoaxy, aby nevznikala zbytočná panika. Som presvedčená, že ak ľudia budú mať dostatok informácií a rozumieť problému, budú mať menšie obavy.
Pomáha aj to, že keď ideme s klientmi von do nášho areálu, chodí aj personál, aby na nich dozrel.Aj pre pracovníkov je to vítaná zmena, ktorá uvoľní napätie. Zatiaľ nám to stačí.
Proti chrípke sa dá bojovať bez liekov Čítajte Ako relaxuje sama riaditeľka?
Priznám sa, že tá zodpovednosť za klientov aj zamestnancov na mňa trochu dolieha, ale neviem veľmi vypnúť.
Uvedomujem si, že je to dôležité a učím sa relaxovať. Šijem napríklad momentálne aj ja doma rúška a chystám sa oddnes cvičiť vnútri v spálni. Mám trénera, ktorý mi cez esemesky píše, čo a ako mám presne cvičiť.
V takejto situácii sa prejavia charaktery ľudí. Aké máte skúsenosti?
Máme malý počet zamestnancov v práci, urobili sme opatrenia, aby sme sa prestriedali. Sú obetaví a to je vidieť aj pri šití rúšok, ktorých potrebujeme veľa pre personál aj pre klientov, aby sme ich mohli meniť .
Ťarcha je na opatrovateľkách. Vymýšľajú pre klientov rôzne cvičenia, čo je nad rámec ich práce. Vymýšľajú program, modlia sa s nimi. Sú úžasní, som na nich hrdá a som im vďačná.
