PÚCHOV. Koronavírus na Slovensku najskôr zavrel divadlá a školy. Obe tieto inštitúcie úzko súvisia so životom sedemnásťročnej študentky odboru hudobno-dramatického umenia. Sarah Kubiritová začínala ako dieťa v Detskom divadelnom štúdiu Ochotníček, dnes už druhý rok študuje na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave.
Bolo konzervatórium dobrá voľba?
Určite áno. Na Cirkevné konzervatórium chodím druhý rok a neprestúpila by som ani za nič. Je to ale fyzicky aj psychicky náročné. Každý polrok máme skúšky zo spevu, klavíra, tanca, herectva, prednesu a javiskovej reči.
To sú veľké stresy. Ak na konci roka z niektorého z hlavných predmetov, teda z herectva, spevu alebo tanca dostanete päťku, končíte na škole. Pri hlavných predmetoch neexistuje reparát.
Ste štíhlej drobnej postavy, ale čo ak je študent plnší a pohyb nie je jeho silná stránka?
Musí sa viac snažiť. Ale je to tak, že každému ide nejaký predmet lepšie ako iné. Môžu byť lepší v speve alebo herectve. Aj tak ale musia na tom tanci zamakať. Aj pre mňa je tanec najťažší, ale snažím sa na sebe pracovať. Zároveň je to môj najobľúbenejší predmet, hoci mi nejde. Máme tu výbornú profesorku. Je mi veľkým vzorom profesionálne aj ľudsky.
Noc patrila divadlám Čítajte Aký tanec čaká študentov herectva. Balet?
V prvom a druhom ročníku máme techniku klasického tanca. Podobá sa to trocha baletu, ale nie je to balet. Ako krúžok môžeme chodiť na ľudovky. Tretí sú základy jazzového tanca a štvrtý sú ľudové tance a z nich aj maturujeme.
