O nedokončenej sezóne sme hovorili s trénerom Milošom Lejtrichom a predsedom klubu Stanislavom Lališom.
Po deviatom a dvoch jedenástich priečkach prezimovali hráči Žiar Papradno na štvrtom mieste. V čom vidno progres?
Prvé, čo som si ešte pred príchodom všimol bolo, že mužstvo dostáva veľa gólov. Všetci boli prehnane ofenzívni. Museli sme zlepšiť defenzívnu činnosť celého mužstva. Nešlo to ľahko, času bolo málo. Mimochodom, aj dnes hráva v obrane len jediný obranca. Ak mám hovoriť o progrese, tak ho vidím v našom systéme hry a hráčskych pozíciách, do ktorých sa mužstvo musí dostať po strate lopty. Snažíme sa o väčšiu hernú zodpovednosť. S rešpektom k sebe riešime silné a slabé stránky každého individuálneho výkonu. Hráč by mal vložiť do zápasu maximum svojich futbalových schopností a zlozvyky minimalizovať.
V úvodnom zápase sezóny s Košeckým Podhradím ste sa takmer celý polčas trápili, no potom prišli tri góly za tri minúty. Bol to výrazný impulz?
Dať tri góly za tri minúty vo futbale, nie je obvyklé na akejkoľvek úrovni. V týchto chvíľach sa v praxi muselo stretnúť všetko to, o čom si v kabíne hovoríme teoreticky. Neviem, či je v súťaži ešte mužstvo, za ktoré hrajú iba domáci hráči ako u nás, o to väčšiu radosť som pociťoval. Bola to osviežujúca odmena nielen pre mňa a chlapcov, ale aj pre tých, ktorí sa o nás starajú, alebo nám fandia na tribúne. Vďaka im za to.
V domácich zápasoch ste stratili šesť bodov, kde bola príčina troch remíz?
