POVAŽSKÁ BYSTRICA. V týchto mesiacoch, v čase epidémie koronavírusu, sa kampaň Čaro predmetu z Vlastivedného múzea ukázala ako zvlášť vhodná na prezentáciu múzejných pokladov.
Zbierkovým predmetom mesiaca apríl 2020, v ktorom slávime veľkonočné sviatky, sú tradičné domanižské kraslice od majsterky ľudovoumeleckej výroby Štefánie Dudákovej. Narodila v roku 1912 v Domaniži. Už od mladosti bola výtvarne veľmi zručná. V obci i širšom okolí bola známou a vyhľadávanou krasličiarkou. Najmä pred veľkonočnými sviatkami ju oslovovali mnohé dievčatá, aby im pre mládencov pripravila kraslice.
Vyskúšajte tradičný recept Čítajte
A tak tvorila často do nočných hodín. Jej prvotiny boli skôr výrazovo jednoduché – jednalo sa o estetické stvárnenie rozličných humorných nápisov a želaní mladých žien. Neskôr po začatí spolupráce s Ústredím ľudovoumeleckej výroby (ÚĽUV) sa technicky i výrazovo zdokonalila. V roku 1962 jej ÚĽUV udelil titul majsterky. V 70. rokoch 20. storočia dokázala vytvoriť okolo 2400 kraslíc ročne.
Pri výrobe kraslíc jej aktívne pomáhala rodina, najmä manžel a dcéry. V tých dobách bolo problém zohnať adekvátne výtvarné pomôcky a farby. Všetko sa vyrábalo svojpomocne v domácich podmienkach. A tak jej muž zhotovoval jednoduché „pisarky“, nástroje na písanie kraslíc. Farebnosť dosahovala za pomoci prírodnín alebo krepového papiera.
Kraslica zdobí celú dedinu Čítajte
Jej osudovou technikou sa stalo batikovanie. Na výrobu ´kražlíc´ používala zmes parafínu a vosku, ktorá sa za horúca nanášala ´pisarkou´ na škrupinu vajca. Pani Dudáková využívala tradičné ornamenty typické pre jej rodisko, no esteticky si ich prispôsobovala a výrazovo zdokonaľovala. Každý vzor nejako nazývala a tieto svojské pomenovania kražlíc prevzali aj jej nasledovníčky.
Jednou z nich je aj Soňa Belokostolská z Považskej Bystrice.
V súčasnosti má Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici vo svojom fonde pekných 91 kusov kraslíc od Štefánie Dudákovej. Zbierka predstavuje pestrú ukážku umeleckej tvorby vychýrenej majsterky – krasličiarky z obce Domaniža.
Takto priblížila techniku batikovania Soňa Belokostolská
Tradičné domanižské kraslice sa podľa nasledovníčky Štefánie Dudákovej nemaľujú, ale „píšu“ včelím voskom a parafínom.
„Zmes sa zohrieva v kahanci alebo plechovej nádobke nad ohňom a na povrch vajíčka sa nanáša pisárkou. Pisárka je tenká kovová trubička, ktorá je nasadená na drevenej paličke. Technika sa volá batikovanie. Vosk sa neodstraňuje, ale dokresľujú sa ďalšie ornamenty a vajíčko sa ponorí buď do sýtejšej farby alebo do takej, ktorá tú prvú prekryje," vysvetľuje Soňa Belokostolská.
Postup možno opakovať viac ráz. Takto sa dajú vytvoriť aj kraslice zdobené až siedmimi farbami. „Postupne sa farbia od svetlejších odtieňov k tmavším, od žltej farby cez oranžovú, tehlovú, červenú, hnedú, zelenú, modrú, fialovú až po tmavomodrú," opisuje Belokostolská.
Tradične sa kraslice farbili jedine prírodnými farbami získanými z rastlín. Dnes sa používajú anilínové farby, čím sa farebná škála rozšírila napríklad o tyrkysovú. No i tak sa farebnosť batikovaných kraslíc obmedzuje na niekoľko spomínaných základných farieb.
„Vosk sa pri jednofarebných aj viacfarebných postupoch odstráni až nakoniec. Otvory na výduvku zalepené voskom sa prepichnú, vajíčko sa nahreje, čím sa uvoľní vosk, a handričkou sa kraslica vyleští," približuje postup Belokostolská.
Takto sa farebné vrstvy jednak chránia, jednak získajú lesk, ktorý ich farebnosť ešte zvýrazní. Každá kraslica má svoj názov. Poznáme názvy: čečinka, hrable, zabudnutá, veľká koscelačka, malá koscelačka, srdiečko, slniečko, malý pavúk, veľký pavúk, listnáček, malá cagaňa, veľká cagaňa, paprsková, hlavača, strela, hviezda mašličková, hviezda čečinková, pavúčik čečinkový, veľký listnáč, motýľ a iné.
Autor: P. Rágulová, J. Mihálik
