DUBNICA NAD VÁHOM. Pavol Bajza je futbalovým cestovateľom. Jeho futbalové kroky sú spojené s Dubnicou nad Váhom aj neďalekými Borčicami. Hral v talianskej Parme, v slovinskom Zavrči, v dánskom Vejle. Teraz je v na ostrove v Stredozemnom mori v klube Olympiakos Nikózia.

Ako sa vám žije na Cypre?
Po troch rokoch pôsobenia v dánskom Vejle prišla príležitosť ísť na Cyprus. Spolu s manželkou sme pociťovali, že by to chcelo nejakú zmenu. A tá prišla v podobe ponuky od nováčika cyperskej prvej ligy.
Prvé mesiace boli náročné. Je to úplne iný život a mentalita ako severské krajiny. Postupom času som si na to zvykol a nemám s fungovaním problém. Ľudia sú viac otvorenejší, aj život.
Južanská nátura príliš pravidlá nedodržiava. Ľudia na všetko majú čas.
Keď som prišiel na Cyprus na začiatku júla, bolo tu viac ako štyridsať stupňov.

Ako ste zvládali tréningy v horúcom počasí?
Prebiehali skoro ráno už pred siedmou hodinou, kedy boli teploty znesiteľné. Dalo sa to vydržať asi dva týždne. Následne celý klub išiel na sústredenie do Bulharska, kde sa trénovalo lepšie. Boli sme tam viac ako mesiac. Liga sa začala koncom augusta. Teploty boli stále vysoké, ale už prijateľnejšie.
Ako by ste porovnali futbalový život v Dánsku a na Cypre?
Je to veľký rozdiel. Na Cypre má fanúšik väčšie nároky na hráčov. Pociťujú väčší tlak z každej strany. Futbalistovi sa môže stať to, že jeden deň je hrdina a na druhý je nikto. Rýchlo zabúdajú, čo bolo pred týždňom. Tu vie každý o každom. Cyprus je malá krajina a ľudia sú tu do futbalu úplne “zažratí“ a dajú vám pocítiť úplne všetko.
Cyprus je obľúbená destinácia slovenských futbalistov. Stretávate sa?
Na začiatku sezóny na to nebolo veľa času. V Omonii Nikózia je Tomáš Hubočan, v Paphose zase Adam Nemec, za Limasol hrá Boris Godál a v Nea Salamis je brankár Róbert Veselovský.
Stretnem sa s nimi počas zápasu. Prehodili sme pár viet, kto sa ako má. Na siahodlhé debaty nebol čas. Bohužiaľ, tak ako celý svet, aj tu zasiahol do diania koronavírus a na nejaké stretávania sa teraz nie je príležitosť.
Ako funguje športový život počas karantény?
Od polovičky marca prišlo nariadenie od vlády, uzatvorili sa všetky športoviská vrátane futbalových štadiónov.
Každý z hráčov dostal individuálny tréningový plán, ktorý musíme plniť. Trénujeme, kde môžeme. Mojím šťastím je, že mám veľký balkón a každé ráno robím zadané cvičenia.
A obyčajní ľudia?