PÚCHOV. Detské ambulancie už štyri týždne fungujú v karanténnom režime. Rodičia malých pacientov sa najskôr musia telefonicky skontaktovať s detským lekárom svojej ratolesti a ten po konzultácii rozhodne, či je prípad tak závažný, aby ho vyšetril aj osobne v ordinácii.
Čakárne sú uzamknuté, no pediatri každý deň ordinujú. Najmä po telefóne. Aké sú ich skúsenosti po štyroch týždňoch ordinovania v obmedzenom režime sme sa spýtali skúsenej púchovskej detskej lekárky Evy Cígerovej.
Zvykli si rodičia?
Zvykli si hneď po prvom týždni. Teraz volajú iba tí, ktorí to skutočne potrebujú. Všetky tie úzkostlivé mamičky, ktoré chodili s každou drobnosťou, teraz odrazu nechodia a ani nevolajú.
Je mnoho tých, ktorí volajú a vystačia si s radou po telefóne?
Áno. Denne sú to desiatky telefonátov. Rodičia by aj prišli, ale keď im vysvetlím, prečo nemôžu, tak to pochopia. Keď s nimi potom detailne rozoberám anamnézu, zistím, že tie príznaky nie sú až také vážne a že si môžem dovoliť naordinovať liečbu po telefóne. Vysvetliť, poučiť, prípadne poslať elektronicky recept.
Ste skúsená pediatrička s 38-ročnou praxou. Nemáte napriek tomu obavy ordinovať len po telefóne?
Áno, mám často pochybnosti. V telefóne sa človek nepozerá matke do očí a nevie odhadnúť, do akej miery je pravdivé to, čo hovorí. Ja sa ale istím tým, že im poviem: „Zavolajte zajtra, o dva dni uvidíme, zavolajte aj večer, keby sa to nelepšilo. Prídete sa mi ukázať o dva dni a ak treba, urobíme odber.“ Čiže mám s nimi kontakt aj dva- tri dni po sebe.
Nechýba vám aj napriek tomu fyzický kontakt s pacientom? To, že vidíte na vlastné oči prejavy ochorenia?
Až tak nie, pretože si svojich pacientov a aj ich rodičov poznám a viem, čo mám od nich čakať. A posielajú mi nielen SMS, ale aj MMS, natočia mi na mobil kašeľ a záznam mi pošlú.
