Na začiatku sezóny 2019/2020 ste prestúpili z Talianska do Španielska. Ako hodnotíte tento prestup?
V Taliansku ako krajine sa mi veľmi páčilo. Mužstvo Latiny, kde som hral zápasy sporadicky, malo len tie najvyššie ciele. Volejbalovo asi jedna z najlepších krajín v Európe. S mojím manažérom som sa ale dohodol, že pre môj rast by bolo lepšie pravidelne hrávať.
Po sezóne v Taliansku prišla ponuka zo Španielska. Oslovil ma tréner Miguel Rivera. Momentálne, ak sa spätne pozriem, nemôžem povedať ani jedno krivé slovo. Volejbal je tu na vysokej úrovni. Počas dvadsiatich odohratých kôl som nastúpil na každý zápas.
Prostredie tu je vynikajúce, fanúšikovia vypredali halu skoro každý zápas. Spoluhráči v klube boli moja krv. Veľmi dobre sme vychádzali či už počas zápasov, ale aj mimo palubovky. Mne tieto južanské krajiny veľmi vyhovujú. Ovládal som taliančinu a španielsky jazyk je príbuzný. Naučil som sa ho dosť rýchlo.

Po príchode do klubu hneď dve trofeje?
Áno. Prakticky týždeň po mojom príchode, keď som sa ani veľmi neoťukal, prišiel Superpohár. Vyhrali sme nad najväčším konkurentom Almeriou (3:0). Skvelé pocity hneď na úvod môjho pôsobenia v Španielsku. Naša hra sa celú sezónu zlepšovala. Prišli nejaké menšie výkyvy, kde sme prehrali zápas, ktorý bol papierovo v prospech nás. Ciele, ktoré stanovil klub, a aj samotný tréner, sme splnili. Začiatkom februára sme uspeli opäť v španielskom kráľovskom pohári Copa del Rey proti Almerii (3:2). V klube zavládla maximálna spokojnosť s predvedenou hrou.

Ligový titul ste ale nezískali.
Na starom kontinente zrušili všetky volejbalové ligy. Vyhlásilo sa iba konečné poradie podľa aktuálneho stavu, bez majstrovského titulu. Boli sme na najlepšej ceste k triple.