POVAŽSKÁ BYSTRICA. V minulosti bolo snom každej slobodnej dievky dobre sa vydať a mať deti. Po uzatvorení sa očakávalo, že bude mať mladý pár čím skôr potomka. Ak žena do roka neotehotnela, okolie hneď „riešilo“, kde je problém. Ak sa žena stala matkou, mužova rodina ju natrvalo prijala medzi seba. Možno povedať, že dávnejšie bolo materstvo pre ženy naplnením ich životného poslania, ktoré však prinášalo mnoho strastí , ale aj radostí.
Nemocnica je v prvej línii Čítajte Uzatváranie sobášov
Ešte v 80. rokoch 20. storočia vstupovali ženy do manželstva veľmi mladé – ešte pred dovŕšením 20 rokov. Neskôr, vplyvom čoraz väčšej zamestnanosti, možnosti vzdelávania, ale aj prístupu k antikoncepcii sa sobášny vek žien posúval smerom nahor. A dnes nie je nič nezvyčajné, ak 30-ročná žena ešte nie je vydatá, nemá deti.
V 1. polovici 20. storočia sa nekládol veľký dôraz na vzdelanie žien. Skôr sa očakávalo, že dievka si postupne osvojí všetky tzv. ženské práce: varenie, pečenie, že bude vedieť spracovať úrodu, postará sa o domáce zvieratá, gazdovstvo, no najmä postará sa o deti. Malé dievčatká sa od útleho veku priúčali ženským prácam pri svojich matkách, sestrách a babkách.
Ženícha ako budúceho muža schvaľovala dievke rodina. Nie vždy bola na začiatku ich vzťahu obojstranná láska... Z rozprávania starších poznáme množstvo životných príbehov, ako rodičia dohodli budúce manželstvo najmä na základe dohôd o majetku.
Rodina neschvaľovala chudobného, nezručného, nevzhľadného, inoverca. Naopak – vítaný bol mladík z bohatej rodiny, s veľkým gazdovstvom a pozemkami, prípadne zručný remeselník. Bohatstvo jeho rodiny a šikovnosť muža bola zárukou, že sa o ich dievku dobre postará. Ako pozitívum bolo chápané aj bydlisko v centre dediny alebo v blízkosti mesta – dievky túžili vydať sa po toku rieky, nie proti prúdu.
Ľudia spaľujú všeličo. Vláda plánuje sprísniť kontroly Čítajte Nepísaným pravidlom bolo, že sa žena sťahovala za mužom
Väčšina žien sa privydávala do mužovej rodiny, sťahovala sa za mužom. Počas tradičnej svadby bolo viac rituálov, ktorými rodina muža symbolicky prijímala mladú ženu do svojho príbytku - nevesta obradne prekračovala prah mužovho domu, darovala vlastnoručne upečený chlieb nastávajúcej svokre, obchádzala stôl alebo pobozkala pec v dome muža.
Keďže rodiny boli mnohopočetné a príbytok bol malý, v domácnosti bývalo veľa členov rodiny. A tak nová nevesta prišla do kolektívu mužovej rodiny. Získala nielen muža, ale aj jeho široké príbuzenstvo. Hoci sa vydala, jej sociálny status veľmi nestúpol.
Nevesta bola v mužovej rodine braná hlavne ako ďalšia pracovná sila. Rešpekt voči nej sa zväčšil až po prvom pôrode, kedy ju rodina kvôli porodeniu pokračovateľov rodu prijala akosi viac medzi seba. Matky boli rešpektované a deťmi i manželom uctievané. Matkám a otcom sa vykalo, dávnejšie onikalo, muselo sa s nimi slušne komunikovať, nemohlo sa im odvrávať.
Čím viac detí sa žene narodilo, tým viac bola v spoločnosti vážená. Je zistené, že viac detí sa rodilo v katolíckych rodinách, boli mnohopočetné. Žena mávala veľký počet detí (okolo 10-12), rodila celý svoj reprodukčný vek.
Mladí akordeonisti zo školy v Považskej Bystrici bodovali v súťaži cez videoklipy Čítajte Povinnosti matiek
Po prisťahovaní sa do mužovej rodiny sa mladá žena nestala hneď samostatnou gazdinou. Stravovanie mala na starosti zväčša svokra, žena hlavného gazdu, majiteľa domu. Mladé matky kojili deti, starali sa o menšie deti, pomáhali na gazdovstve. Matky dozerali viac na dcéry ako na synov.
V rodinách sa snažili, aby syn bol v blízkosti otca a ďalších mužov. Rovnako ako dievky, aj chlapci odkukávali tajomstvá mužských robôt. Matky starostlivo dbali o výchovu dcér. Ideálom kresťanských žien – matiek bola Matka Ježišova, Panna Mária. Matky sa v modlitbách utiekali k nebeskej Matke a prosili ju o posilu a požehnanie detí. Mamy sa snažili viesť deti k pracovitosti a skromnosti.
Príprava výbavy a odovzdanie vena
Okrem zaúčania do ženských prác pripravovali matky dcéram výbavu. Boli to rôzne praktické veci, ktoré si mladé ženy prinášali k mužovi. Pozostávala zo šatstva, perín, obliečok, náradia. Odev mali dievky uložené v truhlici, skrini. Prenášanie výbavy bolo súčasťou tradičnej svadby. Množstvo a kvalitu pripravených vecí hodnotila celá dedina. Aj muž si priniesol do manželstva osobné potreby, no oproti žene omnoho menej.
Po roku alebo po narodení prvého potomka dostala mladá žena veno, ktorým ju jej rodina vyplatila z dedičstva. Pozostávalo z hnuteľného, neskôr aj nehnuteľného majetku. Roľníci dávali dcéram najčastejšie dobytok a hydinu. Až v 20. storočí začali ženy dediť pozemky a domy, najmä v rodinách bez priamych mužských potomkov.
Odievanie matiek
Kým znakom slobodnej dievky bola nepokrytá hlava s dlhými vlasmi, znakom vydatej ženy bol čepiec. Žena ho dostávala na hlavu počas svadby o polnoci v rámci obradu čepčenia (nie odčepčenia!). Vydaté ženy sa líšili aj farebne: slobodné dievky sa obliekali do svetlých a pestrých farieb, no od vydatej ženy – matky sa neočakávalo, že bude vyzývavá. A tak staršie ženy nosili dlhšie sukne pod kolená, šité z tmavých látok.
V starobe boli matky obklopené početnou rodinou, radosť jej robili najmä štebotavé vnúčence. Babička im častokrát venovala viac lásky a pozornosti ako zaneprázdnení rodičia. Bola životným vzorom materinskej lásky.
Autor: Petronela Rágulová
